Budúcnosť návratu ruského plynu na európsky trh sa už nedá chápať ako jednoduchá otázka politického rozhodnutia či technickej pripravenosti. Po vojenskej agresii Ruska proti Ukrajine sa energetická situácia na kontinente zásadne zmenila a podľa analýz odborníkov je málo pravdepodobné, že by Gazprom opäť získal svoje niekdajšie dominantné postavenie. Aj keby dokázal ponúknuť plyn za mimoriadne výhodné ceny, ekonomické a infraštruktúrne podmienky sa posunuli v prospech iných riešení. Na tému upozornil portál Openiazoch.sk.

Ešte v roku 2021 pokrýval ruský plyn približne 40 % celkovej spotreby Európskej únie. Dodávky smerovali cez rozsiahle siete plynovodov, ako Bratstvo, Jamal či Nord Stream, do ktorých sa investovali miliardy eur. Takéto projekty vytvárali silnú závislosť a prirodzenú zotrvačnosť v obchode s ruským plynom. Situácia sa však dramaticky zmenila po roku 2022, keď sa spotreba plynu v Európe znížila vďaka úsporným opatreniam, prechodu na iné zdroje energie a rýchlemu rozvoju obnoviteľných technológií.

Európa už nečaká na Rusko a zatvára kohútiky

Významnú rolu zohral aj prudký rozvoj alternatívnej infraštruktúry. Nórsko sa stalo hlavným dodávateľom potrubného plynu a na trh vo veľkom vstúpili dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) z USA. Nemecko v rekordnom čase vybudovalo tri LNG terminály, zatiaľ čo Poľsko, Taliansko a Grécko výrazne rozšírili svoje kapacity. Do roku 2024 sa celková kapacita prijímať LNG zvýšila o viac než 30 % oproti obdobiu pred vojnou, čím sa geografické ťažisko obchodu s plynom presunulo z východu na západ.

Alexander Demyanchuk/Sputn svik/Kremlin Pool Photo/ AP/TASR/Freepik (úprava redakcie)

S novou infraštruktúrou prišli aj noví trhoví aktéri. Ide o prevádzkovateľov terminálov, dovozcov s dlhodobými kontraktmi z krajín ako Katar či Alžírsko a podniky z energeticky náročných odvetví, ktoré v prostredí vysokej cenovej volatility investovali miliardy eur do dekarbonizácie. Návrat lacného ruského plynu by tieto investície ohrozil a znehodnotil, čo je aj dôvod, prečo budú spoločnosti a vlády svoje nové pozície brániť.

Postoj k plynu sa v Európe zásadne zmenil. Z kedysi „prechodného paliva“ na ceste k nízkouhlíkovej energetike sa stal skôr záložný zdroj určený na vyrovnávanie špičiek spotreby. Politický vplyv spoločností napojených na ruský plyn oslabil a investičné toky sa presmerovali k obnoviteľným zdrojom.

Hoci niektoré štáty, ako Slovensko či Maďarsko, stále prejavujú záujem udržať obchodné väzby s Gazpromom, väčšina krajín únie stavia na diverzifikáciu dodávok a dlhodobé znižovanie závislosti od jedného partnera.

Podľa odborníkov bude návrat k pôvodnej štruktúre dodávok čoraz ťažší. Čím dlhšie bude fungovať nový energetický model, tým viac sa upevnia nové obchodné a politické väzby, ktoré vytláčajú ruský plyn na okraj trhu. Aj keby sa v budúcnosti vytvorili priaznivé politické podmienky, je pravdepodobné, že Rusko by už nedosiahlo také postavenie, aké malo pred rokom 2022.

Čítajte viac z kategórie: Novinky