Keď vývojári z Cyanide Studio poprvýkrát prezentovali svoju novinku zo sveta World of Darkness formou fantastického videa, získali si pozornosť tisícov hráčov po celom svete. Titul totiž okrem licencie populárneho RPG univerza prináša aj zdvihnutý prst vo forme varovania pred globálnymi problémami, ktorým ľudstvo čelí aj v reálnom svete.

Nič pre slabé povahy. Hrali sme brutálnu novinku, o ktorej monštrách sa ti bude aj snívať

Bez ľútosti ju zabili. Končí herná séria, na ktorej sme boli závislí

Nový Peugeot ma odrovnal. Tento elektromobil by som ale radšej mal ako spaľovák

Očakávaný titul prináša posolstvo globálnych problémov, ktorým čelí naša planéta a za ktoré tak trochu môže každý z nás. Forma tohto odkazu je vzhľadom na miliardový počet aktívnych prívržencov virtuálnej zábavy zvolená veľmi dobre. Žiaľ, výsledný produkt nedopadol úplne podľa nášho očakávania.

Autori využívajú licenciu papierových RPG pravidiel World of Darkness, dej je tak zasadený do temných kulís krutého sveta plného krvilačných monštier, ktorý je ako stvorený pre akčné zameranie titulu. Prvotne avizované akčné RPG sa nakoniec vo finále mení na čistokrvný akčný titul.

Ekoterorizmus vo svete temnoty

V univerze Sveta Temnoty (World of Darkness) existujú tri hlavné duchovné entity starajúce sa o chod sveta.  Prvou z nich je Wyld, surová a nespútaná beštia. Weaver sa je jeho presným opakom a stará sa o poriadok samotnej reality. Posledným mocným je Wyrm, zastávajúci funkciu sudcu a kata zároveň. Práve on stojí za blížiacou sa apokalypsou a to hlavne vďaka schopnosti priamo ovplyvňovať konanie smrteľníkov.

Planéta sa mu však postavila na odpor a z esencie všetkých troch „božstiev“ vytvorila armádu bytostí nazývaných Garou. Títo brutálni bojovníci disponujúci schopnosťou premeny na vlka alebo vlkolaka majú už po celé stáročia jediný cieľ a tým je ochrana planéty pred jej zničením. Moderná doba so sebou totiž prináša hrozby ako nikdy predtým a likvidácia pralesov, nekontrolovaná ťažba ropy a tony plastu pomaly zabíjajú Gaiu, dušu planéty.

Zhostíš sa role Cahala, jedného z rodu Garou, ktorý práve so svojím kmeňom plánuje útok na ropnú rafinériu. Tú vlastní megalomanská spoločnosť Endron, slúžiaca krvilačnému Wyrmovi. Cieľom však nie je rafinériu zničiť, to len by spôsobilo Gaii ďalšiu jazvu na duši. Cahalova žena Ludmila preto vymyslí plán spočívajúci v nahraní falošných dát do databázy Endronu. Tie obsahujú mylné informácie o vyčerpaní ložísk ropy, čo by malo za následok stratu záujmu o danú lokalitu.

Príbeh je striktne lineárny a neobsahuje žiadne odbočky

Ako to už v podobných prípadoch býva, plán úplne nevyšiel a Ludmila je zavraždená jedným z odpadlíkov Garou, priamo pred zrakom samotného Cahala. Ten svoju manželku síce okamžite pomstí, no v neovládateľnom hneve zabíja jedného zo svojich súkmeňovcov a mrzačí svojho priateľa. Po tomto hroznom čine si Cahal uvedomuje, že je hrozbou pre svojich blízkych, hlavne však pre svoju dcéru a preto sa stráca na dlhých päť rokov, až kým ho okolnosti v úvode hry neprinútia vrátiť sa späť…

Šedivá lineárnosť

Jedným z hlavných ťahákov, ktorými sa nás autori snažia presvedčiť o výnimočnosti titulu, je možnosť premeny hlavného hrdinu do troch rozličných podôb. Cahal skutočne touto možnosťou disponuje a okrem ľudského vzhľadu nazývaného Homid dokáže na seba vziať podobu vlka známeho ako Lupus. Treťou, najzaujímavejšou možnosťou premeny, je schopnosť transformácie Cahala na obrovského vlkolaka Crinos.

V podobe človeka Cahal komunikuje s ostatnými postavami, pričom rozhovory prebiehajú podobne, ako tomu bolo bývalo v sérii Mass Effect. Pomocou kruhového menu si vyberáš odpovede a témy, o ktorých sa chceš dozvedieť viac. Výber rozličných možností je tu však len do počtu a na dej to nemá žiadny vplyv. Dialógy pôsobia veľmi strojovým dojmom, čo na celkovej atmosfére určite nepridáva.

Postavy sú navyše veľmi nevýrazné a po čase sme sa pristihli ako odklikávame nezáživné rozhovory, len aby sme sa pohli v príbehu ďalej. Ten je striktne lineárny a vedľajšie úlohy by si tu hľadal zbytočne.

Hrateľnosť kríva na obe nohy, občas na všetky štyri

Využitie ľudskej podoby má svoje obmedzené využitie aj priamo v akcii, respektíve ešte pred jej samotným začiatkom. Titul totiž disponuje možnosťou likvidácie protivníkov zo zálohy. Tento spôsob hrania dopĺňa možnosť premeny na rýchleho vlka, ktorý sa dokáže vtesnať do úzkych vetracích otvorov a následne prekvapiť nič netušiacich nepriateľov.

Nanešťastie je ovládanie postavy vo vlčej podobe veľmi toporné a nepresné. Štvornohý Lupus sa zasekáva o prekážky, čo má za následok časté odhalenie nepriateľmi. V takom prípade už nepomôže ani rýchle tasenie kuše a eliminácia nepriateľa, ktorý ťa odhalil. Okamžite o tebe vedia všetci a  neostáva ti nič iné, len sa brániť presile.

Súbojový systém pôsobí vďaka prakticky neexistujúcemu kolíznemu modelu veľmi lacným dojmom

Titul ti neponúkne možnosť bojovať v ľudskej podobe, čo je škoda. Namiesto toho sa automaticky premeníš na Crinosa a tanec smrti sa môže začať. K dispozícii máš dva typy základných úderov: rýchly, no slabší útok alebo naopak silný, pomalý úder,  ktorým prelomíš nepriateľskú obranu v podobe štítov. Pred protivníkmi vyzbrojenými zbraňami na diaľku ti pomôže úskok stranou.

Napredovaním v príbehu a ničením protivníkov sa dostaneš aj k ďalším schopnostiam, medzi najzaujímavejšie patrí možnosť okamžitého liečenia, rýchly výpad alebo omráčenie najbližších protivníkov. Bohužiaľ sú súboje veľmi nudné a časom až otravné. Odozva nepriateľov na tvoje útoky je prakticky nulová, čo ešte viac umocňuje prakticky neexistujúci kolízny model.

Pri tituloch podobného razenia, akými sú napríklad God of War alebo Devil May Cry, môžeš zásahy protivníkov doslova cítiť, v novinke však tento pocit úplne absentuje. Jednotlivé údery pôsobia ako keby prechádzali cez nepriateľov a očakávaný pocit z ovládania obrovskej beštie sa tak nedostavil, čo je obrovská škoda. Prípadné kombinácie útokov by si tu hľadal zbytočne.

Miernym ozvláštnením súbojov sú spomínané špeciálne vlastnosti, ktoré si postupne odomykáš za body schopností. Ide o celkom inovatívny prístup k hrateľnosti, body totiž nezískavaš vo forme štandardných skúseností za vyhrané súboje, práve naopak.

Silu ti dodáva samotná Gaia prostredníctvom rastlín a starých artefaktov, ktoré ostávajú bežným smrteľníkom skryté a Cahal ich musí objaviť pomocou špeciálneho pohľadu. Ten sfarbí obrazovku do červena a zároveň so spomínanými predmetmi a rastlín zobrazí aj aktuálnu polohu nepriateľov.

Technická stránka – kameň úrazu

Po prvých minútach strávených s hrou sme nadobudli pocit, že sa na obrazovke odohráva divadlo spred desiatich rokov. Takéto technické spracovanie by sme skôr zaradili do éry titulov vychádzajúcich na PlayStation 3. Titul beží na Unreal engine a v porovnaní s ostatnými titulmi používajúcim túto technológiu pôsobí novinka doslova odpudivo.

Prostredie, rovnako ako aj postavy, je pokrývané rozmazanými textúrami, interakcia s vegetáciou je nulová a charaktery len prechádzajú cez jednotlivé rastliny. Pravdepodobne ide o dôsledok obmedzeného rozpočtu, no takto odfláknutý vizuál sme tu nemali už naozaj dlho. Všetky postavy sa navyše pohybujú veľmi neprirodzene, o technológii motion capture nemôže byť ani reči.

Prostredia sú do istej miery zničiteľné, no pri súbojoch je úplne jedno, či v podobe obrovského Crinosa vrazíš do dreveného stola alebo do kovovej skrine. Spomínali sme neexistujúcu fyziku? Počas súbojov sa síce dá zničiť úplne všetko, no mimo nich sa Cahal zasekne aj o dopravný kužeľ. Navyše, zničené časti nábytku okamžite zmiznú a miestnosť ostane úplne prázdna.

Vizuálna stránka pripomína tituly z čias PlayStation 3

Pozitívnou stránkou technického spracovania je veľmi plynulý a stabilný chod titulu. Novinku sme testovali na PlayStation 4 Pro a PlayStation 5, pričom obidve verzie sú po vizuálnej stránke totožné. PlayStation 5 má samozrejme navrch v podobe kratšieho nahrávania. Za zmienku stojí aj veľmi málo miesta, ktoré si titul ukrojí z pevného disku. 12 GB je v dnešnej dobe hodnota patriaca skôr k veľkosti opravných záplat ako ku kompletnej hre.

Vyzerá to tak, že autori použili väčšinu rozpočtu na veľmi kvalitnú úvodnú animáciu a výborný soundtrack. Ak by sme mali vybrať oblasť, v ktorej titul vyniká, tak je to práve audio stránka. Nenápadné tóny pri prechode jednotlivými lokalitami sú okamžite vystriedané dravým a agresívnym metalom počas súbojov.

Nevyužitá príležitosť

Od Werewolf: The Apocalypse – Earthblood sme čakali naozaj veľa. Vďaka použitej licencii World of Darkness mali autori možnosť vytvoriť unikátne RPG aké sme tu ešte nemali. Namiesto toho sme dostali akčnú zlátaninu s orezanými možnosťami rozvoja postavy a nefunkčným súbojovým systémom. Vďaka mizernému technickému spracovaniu novinka zapadne v prachu priemernosti a environmentálny odkaz, ktorý v sebe nesie sa stratí spolu s ňou.

Titul vychádza 4. februára vo verziách pre PC, PlayStation 4, PlayStation 5, Xbox One a Xbox Series X/S.