Línia Yoga notebookov od Lenova dlhé roky udáva či už dizajnový alebo mechanický smer Windows sféry. Aktuálne je táto trieda už v 9. iterácii, pričom v nádhernom tele ponúka opäť za prémiovú cenu dostačujúci výkon pre používateľa hľadajúceho multimediálne zariadenie.

Lenovo Yoga 9 14ITL5 som používal niekoľko týždňov ako môj denný laptop a musím uznať, že aj napriek prvotným obavám z hneď niekoľkých dizajnových rozhodnutí som si prácu s ním zamiloval. Obháji však pekné pozlátko vyššiu cenovku?

Yoga 9 nie je produkt pre každého, kedy ho zároveň nedokážem komukoľvek bez mihnutia oka odporučiť. Na druhej strane ale ide o jeden z najzaujímavejších a možno aj najprekvapivejších laptopov v aktuálnej produktovej línii výrobcu.

Prvotriedne materiály a dizajn

Začnem jeho najväčším plusom – dizajnom. Aj keď som nedávno testoval karbónový X1 Nano, ktorý patril medzi konzervatívnejšie, no stále pekné zariadenia, Yoga 9 si bez akýchkoľvek okolkov razí cestu rovno stredom trhu s dizajnovými laptopmi.

Ponúka 14-palcové telo s extrémne úzkymi rámikmi, v podstate plnohodnotnú klávesnicu, nízky profil s výberom najdôležitejších portov a váhu na úrovni 1,4 kg. Notebook pri prenášaní a používaní pôsobí nadštandardne, za čo môžeme ďakovať kombinácii hliníka a skla.

K línii Yoga neodmysliteľne patrí aj otočný mechanizmus, vďaka ktorému môžeš displej otočiť do polohy knihy o veľkosti A4. Panel sa otáča okolo jednotného pántu ťahajúceho sa naprieč celou základňou o 360 stupňov, čo mu zabezpečuje ako robustnosť, tak aj spoľahlivosť z dlhodobého hľadiska.

Tento jednotný pánt v sebe skrýva aj pomerne kvalitné reproduktory, pýšiace sa certifikáciou Dolby Atmos. Kvôli tomuto šikovnému riešeniu je nielenže mriežka reproduktorov premyslene a pekne umiestnené, no zároveň ponúka identický zvukový zážitok bez ohľadu na to, v akej polohe sa notebook používa.

Hliníkové telo zabezpečuje, že šasi nevŕzga, neškrípe a pôsobí prémiovo, môžeš dokonca voliteľne doplniť o kožený finiš na jeho vonkajšej strane. Ide o príjemné spestrenie segmentu niekoľko rokov stagnujúceho pri hliníku či ďalších zmesiach kovov.

Ako naznačujem v úvode, Yoga 9 ani zďaleka nie je profesionálnym produktom, ale skôr exkluzívnym zárezom v segmente zariadení orientovaných na všestrannosť a konzumáciu obsahu. Práve poslednému prvku nahráva aj dotykový displej, líšiaci sa rozlíšením v závislosti od konfigurácie.

Síce inžinieri nesiahli po produktívnejšom pomere strán 16:10, no aspoň ponúkajú možnosť nižšieho rozlíšenia, keďže som zástancom názoru, že vyššie ako FullHD rozlíšenie na tak malom displeji potrebné nie je. Zároveň sa tým samozrejme šetrí batéria.

IPS panel je nádherný, ostrý a ponúka štandardnú svietivosť 400 nitov. Aj keď vďaka IPS technológii ponúka excelentné pozorovacie uhly, tie si moc nerozumejú s priamym svetlom. Lesklý panel vynikajúco kooperuje s pribaleným dotykovým perom, skrytom v jednom z horných rohov.

Dotyk a pero nie sú profesionálne, stylus zvládne základné poznámkovanie, zrovnateľné s perom S Pen u línie Galaxy Note od Samsungu. Zrovnateľná je aj veľkosť.

Pochvalu si však neodnesie „skrýša“ pera, kedy je vyberanie z nej maximálne nepohodlné a bez ostrého predmetu, prípadne nechtov, stylus nevytiahneš. Radšej by som tam videl vystreľovací mechanizmus známy už zo spomínaných Samsungov.

Špecifikáciami na papieri neohromí

Príjemnú interakciu s laptopom zabezpečuje prakticky to najlepšie, čo sa do ultrabookov dnes dáva. Spokojnejší môžu ale ostať prívrženci tábora Intelu, ktorý sem dodal svoje štvorjadro s označením Intel Core i7–1185G7 a maximálnou frekvenciou 4,80 GHz.

Lenovo síce mohlo nahrabať o čosi viac výkonu s konkurenčným AMD, no voľbu tohto čipu rozhodne neodsudzujem, najmä kvôli prítomností čím ďalej, tým rozšírenejších integrovaných grafík Intel Iris Xe. Hlavným ťahákom čipov je ich štruktúra využívajúca naplno architektúru Evo.

Mnou osadená jednotka prišla s 16 GB LPDDR4X pamäťou RAM, ktorá rovnako ako už niekoľko generácii nie je rozšíriteľná či vymeniteľná. Pomyselný vietor do plachiet dodáva aj 1 TB SSD, ktorý je nielenže pre väčšinu konzumentov dostatočne veľký, no zároveň ponúka aj možnosť výmeny.

Skrz väčšie telo a o čosi schopnejšiemu procesoru, zariadeniu sa na poli hier a syntetických benchmarkov darí o čosi lepšie, ako už spomínanému X1 Nano. Vzhľadom na povahu produktu a jeho zameranie Yoga 9 si už v Geekbench 5 neviedla vôbec zle.

V ňom si Intel Core i7–1185G7 odniesol pri teste jedného jadra 1419 bodov, pričom pri viacerých jadrách až 4290 bodov. Skóre je o čosi horšie, ako v jednom z mojich obľúbených a cenovo prístupnejších podobne zamýšľaných laptopov, ASUSe ZenBook Flip 13. Intel Core i5-1135G7 osadený v tomto stroji si odniesol v rovnakom teste 1302 pri jednom a 4677 bodov pri viacerých jadrách.

Aj keď výsledky Lenova neberú dych, v reálnom svete ide o dlhodobo relevantný čip ťažiaci z výkonu úspornej integrovanej grafiky. Aj tá si o zanedbateľné percento viedla horšie v porovnaní s ASUS.

Lenovo Yoga 9 si v teste grafickej karty v prostredí Cinebench R15 odniesol skóre 92,90 fps, čo je len o niekoľko dielikov menej, ako ZenBook Flip 13. CPU si však so svojimi 691 bodmi pohoršilo o zhruba 100 bodov, čo ma iba utvrdilo v domnienke, že táto Yoga pre profesionálov rozhodne stavaná nie je.

Treba brať na zreteľ, že vyššie popísané rozdiely niekoľkých bodov takmer nikto nespozoruje, no z hľadiska kupujúceho je fér to spomenúť. Najmä, ak o niekoľko desiatok eur lacnejšie zariadenie rovnakého razenia od konkurencie dokáže ponúknuť zrovnateľný, ba až vyšší výkon.

Intel Iris Xe však dokáže aj z pomerne drobného tela vytiahnuť dostatočný výkon na príležitostné hranie, čo mi potvrdil aj test s Battlefield 5. Ten ponúka nádherné scenérie, síce uzatvorenejšieho, no o to detailnejšieho sveta, často plného frenetickej akcie.

Hra na Yoge 9 bežala na 1080p a stredných nastaveniach v rozmedzí 30 až 40 fps, s veľmi striedmymi prepadmi k úrovni 25 snímok za sekundu. Častými prestrelkami a s tým spojenou náročnosťou scén malo snímkovanie tendenciu klesať častejšie, ako pri pokojnejších hrách.

U hry viacerých hráčov by teda stálo za zváženie zníženie rozlíšenia k 720p a takisto všetkých úrovní detailov, kedy sa hra ale neustáli na optimálnych 60 fps, no je podstatne hrateľnejšia. Pokiaľ nad takýmto laptopom rozmýšľajú študenti, určite by to nemalo byť kvôli jeho herným predpokladom trpiacim na margo prenosnosti.

Hlučné ventilátory kompenzujú nízke teploty

Podstatne horšie, ako ktorýkoľvek mnou testovaný notebook, si Yoga 9 viedla na poli hlučnosti ventilátorov. Tie majú tendenciu pracovať častejšie, ako by z logického hľadiska bolo treba, čo však má svoje opodstatnenie.

Doteraz nemôžem uveriť teplotám, ktoré mi laptop aj po nie najjednoduchšom testovaní a hraní Battlefieldu ponúkol. Laptop ide pri vyťažení vo väčšine prípadoch na 75 až 80 °C, čo je pri tak tenkom a prenosom zariadení hotový zázrak. Len málokedy a najmä na krátky čas presiahne 90 °C, kedy ale plnohodnotne nastupuje dvojica ventilátorov.

Tie sa po napojení nabíjacieho adaptéra spúšťajú takmer okamžite prekročením hranice 50 °C, no ako píšem vyššie, udržujú teploty na prijateľnej úrovni. Neškrípu a ani pri prenášaní nevydávajú nežiadané zvuky. Nad 50 °C fungujú v minimálne dvoch módoch – pokojnejšom a ešte o niečo rýchlejšom pri vyšších teplotách.

Aj keď teplotne ide o pozoruhodný výkon, nemôžem sa striasť pocitu, že inžinieri ešte niekoľko hodín nad nastavovaním úrovní ventilátorov stráviť mohli. Najmä teraz, keď Intel s poslednými generáciami procesorov neumožňuje undervolting.

Nádherný dizajn sa pretavuje aj do interiéru notebooku. Za povšimnutie stojí najmä touchpad a senzor odtlačkov prstov, ktoré nie sú absolútne nijak oddelené od povrchu samotnej základne. Oba komponenty sú len letmo ohraničené jednoduchou čiernou linkou, čo v konečnom dôsledku vyzerá naozaj dobre.

Som až prekvapený, že to nevadí pri touchpade, ktorý je najmä v horších svetelných podmienkach prakticky neviditeľný. Osobne som však nikdy nemal problém ho nájsť, keďže má ako tradičnú veľkosť, tak aj pomer strán.

Technicky by som ale touchpad zaradil do rýdzeho priemeru. Osobne mi prekážalo manévrovanie s ním, kedy mal jeho sklenený povrch vo zvyku fyzicky brzdiť pohyby prstom, pričom príkaz operačnému systému dochádzal o niekoľko nanosekúnd neskôr.

To najmä v začiatkoch používania vyúsťovalo v nepresné kliky a takmer absolútnu neschopnosť trafiť menšie objekty. Kvitujem ale využitie haptického motorčeka, ktorý pri Windows laptopoch nie je štandardom. Touchpad imituje kliknutie iba keď je laptop zapnutý, no pochopiteľne, od trackpadu u MacBookoch je tento zážitok na míle vzdialený.

Ak by som mal skúsenosti s touchpadom zhrnúť jednou vetou, ide o plochu vyžadujúcu si od nových používateľov určitý stupeň zaučenia. Z dlhodobého hľadiska sklamaný určite nebudeš, no pri prvotnom otvorení môžeš z jeho nespoľahlivej presnosti ostať prekvapený.

Našťastie, takmer žiadny kompromis Lenovo neurobilo u klávesnice, ktorá síce nie je z radov ThinkPadu, v komunite známych ako najlepšie notebookové klávesnice, ale skôr by som ju prirovnal línii IdeaPad.

Platí to ako pre rozloženie, tak aj tvar kláves, čo znamená, že aj keď ide o 14-palcové telo, väčšina nováčikov si na písanie zvykne v priebehu niekoľkých hodín. Nad displejom sa nachádza šikovne ukrytá webkamera, kde nechýba ani zasúvacia mechanická krytka.

Thunderbolt štandardom v roku 2021

Kde Lenovo nehodlalo robiť ústupky, je to v oblasti portov. Nimi je osadená ľavá strana základne, pričom pozostávajú z dvojice Thunderbolt 4 konektorov (USB-C), jedného USB-A a 3,5 mm jacku. Nabíjanie 60 Wh batérie prebieha skrz ktorýkoľvek z dvoch USB-C portov.

Vidno ako aj Lenovo sa už totálne prehuplo na breh USB-C portov, kde vynechal akúkoľvek podobu HDMI či LAN adaptéru. Thunderbolt 4 je ale aktuálne najhorúcejším štandardom s vynikajúcou perspektívou do budúcnosti, na čom stavia celé zariadenie.

Pri projektovaní produktu si však mohli inžinieri odpustiť nabíjací adaptér. Ten, aj napriek USB-C koncovke, zdieľa dizajnové prvky s Lenovo nabíjačkami spred dekády. Praktickejšie a určite aj prémiovejšie by pôsobilo, keby bol adaptér bližšie ku koncovke smerujúcej do zástrčky, respektíve priamo s ňou prepojený.

Do priemeru radím aj batériu z jedného prostého dôvodu – nevydrží reklamovaných 17 hodín, ani v tom najúspornejšom stave. Ja som mal k dispozícii FullHD variant, ktorý pri kombinácii hier, sledovania Netflixu a surfovania internetu na najvyššom jase vydržal priemerne 7 hodín.

Táto doba sa dá natiahnuť ešte o niekoľko minút vstavanými nástrojmi Lenova, no len s veľkými obmedzeniami používateľského zážitku sa dostane cez 10 až 11 hodín. Hlavnou križovatkou nadstavby Windowsu 10 je softvér Lenovo Vantage.

Musím sa priznať, že nepatrím medzi fanúšikov takýchto aplikácií, no verím, že ide o nápomocnú barličku pre mnohých, technicky menej zdatných používateľov. V prostredí programu si vieš nastaviť správanie batérie a výkonu, zistiť stav hardvéru, respektíve aktualizovať ovládače.

Mohli si ale odpustiť presiaknutie operačného systému balíkom McAfee. Ten je dostupný na každom kroku a postupné odsekávanie jeho chápadiel zaberie niekoľko nenavrátiteľných minút. Navyše, už niekoľko dní po prvotnom zapnutí mi začali vyskakovať hlášky o skončení platnosti licencie.

Zhodnotenie

Lenovo Yoga 9 pokračuje v nastolenom trende zabehnutej línie. Jej cieľom bolo vždy ponúknuť prémiový produkt za relatívne prijateľné peniaze, kedy však bola technická špecifikácia vždy odsúvaná na druhú koľaj. Inak tomu nie je ani teraz, čím ale nechcem povedať, že Yoga 9 je slabé alebo nedostačujúce zariadenie.

Model s 1080p dotykovým displejom začína na úrovni 1400 € a ponúka priemerný výkon, na ktorý sa vďaka 16 GB RAM pamäti bude môcť spoľahnúť konzument aj po niekoľkých rokoch. Čerešničkou na torte je prítomnosť až dvoch Thunderbolt 4 adaptérov otvárajúcich pomyselnú bránu celej plejáde nových možností.

Rada Yoga bola už od samotného počiatku multimediálne orientovanou divíziou Lenova. Mnou testovaná jednotka vyzerá a pôsobí v ruke nadštandardne, kde plusové body dostáva aj za kvalitné reproduktory skryté v jedinom pánte.

Na trhu sú ale alternatívy, ktoré dokážu sprostredkovať takmer identický zážitok za podstatne nižšiu cenu. Otázkou teda je, či si za nadštandardný konštruktérsky um ochotný si priplatiť niekoľko desiatok eur.