Budúcnosť ľudskej rasy sa napriek každodennému technologickému pokroku nejaví najsvetlejšie. Z každej strany počujeme varovania, ktoré čoraz jasnejšie hovoria v náš neprospech. Aj preto je obľúbeným námetom v sci-fi filmoch práve záchrana života, či už pre samotných filmárov vďaka neobmedzeným možnostiam sebarealizácie, ale aj pre zvedavého diváka.

Novinka Voyagers: Vesmírna misia od režiséra Neila Burgera sa venuje práve tematike hľadania nového domova v odľahlom vesmíre v kombinácii so sociálnym experimentom. Trailer sľuboval napätie, strach z nepoznaného, divoké sexuálne scény aj dôraz na interakcie postáv, čo do istej miery film plní, no zo začiatku sľubne rozohrané trilerové divadlo na palube vesmírnej lode postupne akoby stratí svoje čaro.

TMDB

Zaujímavý koncept stojí a padá na šikovnosti pracovať so scenárom, čo sa odráža v pomerne rýchlom tempe. Burger pracuje s viacerými myšlienkami, ktorým sa snaží aj rovnomerne venovať, ale práve tu film prestane pôsobiť celistvo a až príliš sa rozkúskuje.

Ak by aplikoval výborne zapracovaný minimalizmus kostýmov a interiéru aj na zredukovanie smerov, ktorými sa chcel uberať, mohli byť Voyagers oveľa príjemnejším prekvapením.

Deti zo skúmavky ako nádej ľudstva

Príbeh pracuje s nie príliš svetlou budúcnosťou ľudskej rasy (aké to prekvapenie), ktorá je kvôli globálnemu otepľovaniu nútená hľadať domov v odľahlých častiach vesmíru. V roku 2 063 preto podniká odvážnu misiu k novoobjavenej planéte, ktorá z pozorovaní vykazuje pre život ideálny pomer vody a kyslíku.

Genetické inžinierstvo je na vysokej úrovni a umožňuje zrod inteligentných detí bez rodičov, ktoré už od malička vychovávajú v izolácii pred okolitým svetom. To len pre prípad, aby sa im náhodou na ich osudovej a jedinej misii nezačalo cnieť.

Takto ich vedci dokážu udržať v sladkej nevedomosti, na ktorú už od útleho veku dohliada Richard (Colin Farrell), pravdepodobne jediný človek, ktorého okrem svojej partičky poznajú.

Ich poslaním je vydanie sa do vesmíru v snahe osídliť ďalekú planétu a zabezpečiť prežitie ľudstva. Na 86 rokov trvajúcej misii sa s najväčšou pravdepodobnosťou ani jedno z nich nedožije vytúženého momentu pristátia v novom domove, čo ale nebolo ani nikdy zamýšľané.

V určitom momente ich života sa od nich bude očakávať, aby splodili potomkov, tí potom ďalších a vydláždili tak cestu pre tretiu generáciu, ktorej osudom bude osídlenie planéty.

Modrá (nie) je dobrá

Ako ale udržať po tak dlhú dobu poslušnosť posádky? Ukáže sa, že veľmi jednoducho pomocou liekov potláčajúcich základné ľudské emócie a túžby. Osadenstvo ich do seba dostáva na dennej báze cez modrú tekutinu a spolu s nastavenými pravidlami ide všetko zo začiatku ako po masle.

Na dodržiavanie misie dohliada Richard, ktorý sa do vesmíru vydal dobrovoľne. Na Zemi ho nič nedrží a deti mu od malička prirástli k srdcu. Motivácia je pochopiteľná, ale z jeho minulosti sa nedozvieme prakticky nič okrem pár starých fotiek ilustrujúcich tie šťastnejšie chvíle v živote.

YouTube (screenshot)

Status quo netrvá večne a Christopher (Tye Sheridan) spolu so Zacom (Fionn Whitehead) prídu na to, že v ich moči sa nachádza neznáma látka. Chýry sa na lodi šíria rýchlo a viacero členov posádky modrú tekutinu piť prestane. Do tohto momentu Voyagers funguje výborne, necháva diváka s pocitom chcenia vedieť viac, ale ďalej to už tak ružové nebude.

Nespomaľujeme až do konca

Pomerne rýchly spád sa deju nedá uprieť od úvodu prakticky až po záver, dokonca príde aj jeden, alebo s prižmúrenými očami dokonca dva pomerne nečakané dejové zvraty, ktoré nahrávajú do karát zamýšľanej štúdii ľudského správania v izolácii a s malým počtom postáv. Ponorka Loď sa postupne začne zmietať v chaose a dovtedy organizovaná skupina ľudí prestane plniť svoje povinnosti.

Ľudské pudy odrazu prevládajú nad racionálnym myslením a pravidlo “nedotýkať sa” jeden druhého je v zabudnutí. Fyzický kontakt, radosť z nepoznaných pocitov aj sexuálna príťažlivosť väčšinu posádky úplne pohltia a ani mentor Richard si s tým nedokáže poradiť.

TMDB

Až príliš veľa young-adult momentov

Už od predstavenia postáv je podľa predvídateľne zvolenej typológie hercov jasné, kto bude hlavným antagonistom, alebo presnejšie diktátorom. Medzi ním a jeho protikladom stojí Sela (Lily-Rose Depp), pragmaticky zmýšľajúca slečna, ktorá obidvoch priťahuje svojou krásou. Postupne sa na palube vytvoria dve skupinky rozchádzajúce sa v názoroch na fungovanie a práve tu mohol Burger ísť viac do hĺbky.

Príležitosť rozobrať zmeny chovania jednotlivcov aj celej skupiny by ale potrebovala viac zmysluplných dialógov, viac času a menej detinských, alebo teda young-adult pôsobiacich momentov.

Otázky, kedy sa postavy zamýšľajú nad svojím správaním a riešia existenčné vnútorné rozbroje neponúknu nič zásadné, žiadne hlbšie pohnútky.

TMDB

Režisér Neil Burger v minulosti už dokázal, že originálne filmy točiť vie, a to najmä v predošlom Limitless, no pri pohľade na jeho ďalšie kariérne rozhodnutia ide skôr o ojedinelý výkrik do tmy. Fanúšik sci-fi vie, že “vo vesmíre ťa nikto nepočuje kričať”, a rovnako vie, že Voyagers sa nezaradí k pamätným počinom.

Pár napínavých momentov aj podobnosť s Votrelcom

Sčasti za to môže jednoduchosť scenára (ktorý mimochodom tiež písal Burger), sčasti zase nerozhodnosť pri smerovaní filmu. Ťah s neznámym mimozemským životom na lodi a držaním diváka v napätí až do bodu vyzradenia ale tvorcom vyšiel.ň

Presne tak by mal vyzerať postup, ako vyvolať počas sledovania nepríjemné, skľúčené pocity, kedy nikto (vrátane posádky) poriadne nevie, čo sa deje. Izolovanosť v neprebádanom vesmíre to len umocňuje a kým niekto nepríde s niečím novým, bude práve tento aspekt zaručenou formulkou na úspech.

YouTube (screenshot)

Akcie je pomerne málo, no keď sa už objaví, výborne ju dopĺňajú hudobné motívy od Trevora Gureckisa. Väčšinou pozostáva z behania po úzkych koridoroch, prípadne prejde ku koncu k intenzívnejšej hre na mačku a myš. V týchto momentoch by si to pýtalo nejaké väčšie prekvapenie, ale priehľadnosť scenára to jednoducho väčšinou nedovolí.

S trochou nadhľadu ide o momenty ako z vystrihnuté zo survival hry Alien: Isolation, prípadne aj z celej filmovej série, len s oveľa menšou dávkou napätia a strachu. Vhodne zvolený kontrast minimalizmu lodi v bielych farbách s tmavými kostýmami ide ruku v ruke s príjemnými hereckými výkonmi všetkých hlavných, ako aj vedľajších postáv.

Príjemné herecké výkony doplácajú na infantilné spracovanie

Tie sú samé o sebe dobré a uveriteľné, ale často doplácajú práve na skľúčenosťou réžie a scenára, ktoré ich nenechajú viac vyniknúť v scénach, kedy by sa do toho dalo oprieť z emocionálneho hľadiska.

Trojici hlavných mladých aktérov Sheridan/Whitehead/Lily-Rose Depp to spolu svedčí, Colin Farrell hrá pre neho pomerne netradične umiernenú postavu, ktorá síce nemá až tak veľa priestoru, ale ako sa na konci ukáže, bola kľúčovou pre celú misiu z mnohých ohľadov.

YouTube (screenshot)

Film si pokladá aj otázky typu, či je človek vo svojej podstate dobrý alebo zlý. Samo o sebe je to zaujímavé na úvahu a aj by sa pri tom dalo hlbšie zamyslieť, keby to nebolo len okrajovou témou bez pridania nejakej hodnoty. Nedostali sme tak ani minimalistickú štúdiu ľudského správania, ani napätím prešpikovaný triler a zostalo to niekde uprostred.

Aj preto je Voyagers: Vesmírna misia síce príjemne pozerateľný film a má veľa svetlých momentov, no ako celok stráca najmä v rovine smerovania. Divák dostane zo všetkého čosi, ale nič prevratne spracované a to ani vo finále, ktoré svojím rozuzlením výrazne okopírovalo inšpirovalo u kultového sci-fi hororového predchodcu.

TMDB

Voyagers je pre priaznivcov sci-fi žánru príjemnou voľbou a pohodovou jednohubkou,  ktorá neurazí. Náročnejších divákov bažiacich po prehĺbení pohľadu do ľudskej nátury ale úplne neuspokojí.

Netreba očakávať ani prílišné technologické alebo vedátorské detaily, skôr sa stačí nechať unášať jemne a vkusne zvolenou estetikou filmu. V porovnaní napríklad s poslednými sci-fi snímkami od Netflixu ale ide o lepší nadpriemer, ak nepočítame Oxygen, ktorý je s minimalistickým výkonom Mélanie Laurent a podobnou tematikou predsa len v inej lige.

HODNOTENIE

5.5/10