NASA má náhradu za raketové palivo. Chystá sa test pohonu, ktorý nás dostane ku hviezdam

NASA sa pripravuje na významný krok v oblasti vesmírnych technológií. Tým je rozprestretie inovatívnej solárnej plachty na svojom CubeSate, ktorý bol vypustený z Nového Zélandu ešte v apríli tohto roka. Tento projekt, známy ako Advanced Composite Solar Sail System (ACS 3) má za cieľ otestovať nové materiály a priniesť efektívnejšie spôsoby cestovania vo vesmíre. Na tému upozornil portál SciTechDaily.

Moderná solárna plachta

Solárne plachty, poháňané jemným tlakom slnečného vetra, ponúkajú sľubnú alternatívu k tradičným metódam pohonu kozmických lodí. Zatiaľ čo predchádzajúce misie ako japonský Ikaros a LightSail 2Planetary Society demonštrovali uskutočniteľnosť solárnych plachiet, predviedli ich ľahký dizajn a nekonečnú zásobu paliva, ASC3 podľa odborníkov predstavuje významný pokrok v technológii solárnych plachiet s inovatívnym dizajnom kompozitného ramena.

Na rozdiel od predchádzajúcich ťažkých alebo objemných ramien, uhlíkové vlákna a flexibilná polymérová štruktúra ACS3 sľubujú zvýšenú účinnosť a manévrovateľnosť. Toto vylepšenie otvára dvere pre tvorbu solárnych plachetníc väčších rozmerov.

Keď bude CubeSat pripravený, rozvinie svoje ramená a roztiahne plachtu, čo mu zaberie zhruba 25 minút. Hlavným cieľom misie je preukázať úspešné nasadenie týchto kompozitných ramien. V prípade úspechu by to ukázalo schopnosť plachty manévrovať, meniť smer a výšku obežnej dráhy satelitu, čo je kľúčové pre budúce vesmírne misie.

NASA/Aero Animation/Ben Schweighart

CubeSat bol vypustený v apríli z Nového Zélandu a už úspešne absolvoval počiatočné testy, vrátane nastavenia obojsmernej komunikácie a rozvinutia solárnych panelov. Plachta, ktorá sa rozvinie na približne 80 metrov štvorcových, bude za správnych podmienok viditeľná z povrchu Zeme, keď sa dostane na svoju obežnú dráhu vo výške približne 600 kilometrov nad Zemou.

Vďaka jedinečným výložníkom z kompozitu a uhlíkových vlákien má systém ACS3 potenciál podporovať plachty veľké až 2 000 metrov štvorcových. S veľkými plachtami sa typy misií, ktoré môžu poháňať, menia. Zatiaľ čo solárne plachty boli doteraz malými demonštračnými modelmi, systém môže potenciálne poháňať niektoré kriticky dôležité vedecké misie.

NASA/Brandon Torres

Budúcnosť pohonu?

Solárne plachty sa môžu stať dôležitým riešením pre niektoré budúce sondy, nie sú však vhodné pre všetky z nich. Ich naberanie rýchlosti je totiž pomerne pomalé a ďalej od Slnka nemusí fungovať tak, ako sa vyžaduje. Existuje niekoľko možných riešení tohto problému, avšak ľudské posádky, zdá sa, čosi také nevyužijú.

Napriek svojim úskaliam, sú solárne plachetnice našimi najlepšími kandidátmi pre dosiahnutie ďalších hviezd. Viac o danej problematike nájdeš v samostatnom článku.

Čítajte viac z kategórie: Novinky