Aj teba zaujímajú detaily za tými najkrajšími fotografiami, ktoré denne vidíš na internete? Tomáš Hulík je profesionálny fotograf s bohatou a najmä prekrásnou kariérou plnou jedinečných projektov. Tohto pána sme tak bez váhania pozvali na menší rozhovor, kde nám porozprával skutočne zaujímavé príhody či názory na moderné technológie.

Ahoj Tomáš. Kedy začala tvoja vášeň vo fotografovaní a čo je tvojou absolútne najobľúbenejšou vlastnosťou na tejto profesii?

Ahoj. Moja vášeň pre fotografiu začala niekedy ešte počas štúdií na gymnáziu. Boli sme štyria priatelia prírodovedci a začali sme fotografovať na Devínskej Kobyle a pri rieke Morava. Vášeň sa prehĺbila na študentskej prírodovedeckej expedícii Kartágo 94 do Talianska a Tunisu. Počas štúdií na Prírodovedeckej fakulte som sa zameral na bobrov a práve touto prácou som sa dostal aj do veľkého sveta prírodopisného filmu a do českého vydania legendárneho časopisu National Geographic.

A potom to už pokračovalo samospádom. :) A čo je najobľúbenejšie na tejto profesii? Neviem či to beriem ako profesiu, beriem to ako zábavu… A predsa najlepšie je pri práci sa zabávať!!! Ale vážnejšie, asi tá voľnosť, ktorú táto profesia prináša. Ste si pánom vlastného času. A hlavne ste stále niekde v prírode či teréne.

Koľko si mal rokov, keď si si kúpil / dostal prvý fotoaparát?

Neviem úplne presne, ale asi keď som mal 15-16 rokov. Našiel som v otcovom ateliéri fotoaparát Praktica. Otec mi narýchlo vysvetlil ako na expozíciu a že vraj ostatné je na mne. Tak som skúšal. Niekedy na vysokej škole, možno okolo 20-tky som si zarobil prvé peniaze a kúpil som si Minoltu. Jej som bol verný pár rokov, až som prešiel na Nikon F801s, neskôr legendárny Nikon F90X a ich vlajkovú loď Nikon F5.

To už nastupovala éra digitálnych fotoaparátov, ale boli čertovsky drahé. Prvý dostupný fotoaparát digitálnej éry som mal Nikon D70, neskôr D200 no a potom skoro všetky profesionálne stroje od Nikonu. Táto vernosť značke mi vyniesla aj honor Nikon ambasádora, ktorým som v súčasnosti pre Slovensko. 

Je potrebné k profesionálnemu fotografovaniu prirodzený talent, alebo ak niekto chce a má chuť zlepšovať sa, dokáže to aj bez nadania?

Osobne si myslím, že aspoň štipka talentu či estetického cítenia vo vás musí byť. Ja som vyrastal v umeleckej rodine, tak estetika a krásno sa stále pohybovali okolo mňa. Ale na to, aby som bol tam, kde som, som sa musel „vyfotiť“. Jednoducho mať dostatok praxe, štúdia, porovnávania, kritík a konfrontácie fotografií, aby som vedel, čo je správne a akým smerom sa uberať.

Ale zažil som kamaráta, ktorý bol neskutočný talent už v začiatkoch, čo fotka to skvost, jednoducho to mal v sebe. V súčasnosti robí úspešne architektúru. Ale stále si myslím, že každý etablovaný fotograf rastie ako víno. Teda aspoň sa to tak niekedy hovorí.

Hoci sa aj niektoré víno zlomí a nie je použiteľné či požívateľné, tak je to aj vo fotke. Niekedy môžete prísť na slepú uličku, tak sa treba rýchlo vynájsť a otvoriť ďalší námet, či nájsť iný objekt záujmu. 

Akú techniku používaš?

Ako som už spomínal som dlho verný Nikonu. V súčasnosti používam najnovší prírastok do nikoňáckej rodiny fotoaparátov a to novinku Nikon D850, ktorý ma znovu extrémne prekvapil svojou precíznosťou a dokonalosťou. Vždy si myslím, že sa už nie je kam posúvať v technologickej rovine, ale je a Nikon D850 je toho dôkazom. Doteraz som mal na rýchle fotenie (myslím tým kadenciu obrázkov za sekundu) Nikon D500, ale obávam sa, že ho nahradím druhým telom D850.

Inak na časozbery používam stále D800, resp. D810, ktoré sú doteraz fantastické svojím obrazovým výstupom a dynamickým rozsahom. Keďže fotím najmä prírodu, tak používam monštrum v podobe teleobjektívu Nikon 600mm/4. Pri cestách do zahraničia sa mi osvedčili zoomové sklá ako 200-500mm/5,6 či 28-300mm/3,5-5,6. Na krajinku a najmä architektúru som si obľúbil 19mm/4 Tilt-shift objektív a potom klasiky 14-24mm/2,8, či 24-70mm/2,8.

V čom ťa dokázal zaujať práve Nikon? Čím si ťa táto firma získala natoľko, že si sa stal jej ambasádorom a neprešiel si ku konkurencii?

Mal som šťastie, že som skoro od začiatku začal fotiť na Nikon. Postupne sa rozrastali objektívy a vybavenie, až sa aj po skúsenosti kolegov stalo bezpredmetné prechádzať k inej značke. V minulosti, keď sa čakalo na stabilizované teleobjektívy, konkurenčná značka Nikonu ich mala o chlp skôr. Nedočkaví priatelia vymenili celú výbavu v neuveriteľnej finančnej hodnote, ale nezvykli si na iné ovládanie a znovu prešli na Nikon, ktorý po pár mesiacoch mal tú istú technológiu.

Aj v súčasnosti mám pár kamarátov fotografov, ktorí prešli na iné značky, ale skôr iba kvôli odľahčeniu chrbtice. Mne Nikon absolútne vyhovuje a každým novým telom (tak ako teraz s D850) vleje novú energiu do fotenia. Už som úplne zžitý s ovládaním Nikonov, tak si myslím, že je pre mňa absolútne bezpredmetné čo už len skúšať iné značky. Jednoducho mi Nikon vyhovuje po všetkých stránkach.

Ktorý zo svojich projektov považuješ za najúspešnejší? Priblíž nám aj detaily, čo všetko predchádzalo finálnym záberom.  

Mne sa veľké fotografické projekty odvíjajú od filmových projektov. A nedá sa povedať, ktorý mám najradšej… Mám rád všetky. Ale keď musím, niečo vybrať, tak určite môj prvý veľký projekt s bobrami, ktorému vďačím za veľa a teda najmä za vstup do veľkého filmárskeho, ale aj fotografického sveta. Potom by som určite spomenul prácu s rysmi ostrovidmi v rámci projektu Návrat rysov a zatiaľ ten posledný projekt Divoké Slovensko. Čo predchádza finálnym záberom? Niekedy veľká náhoda, alebo skôr nejaká predtucha dobrého záberu a teda najmä pripravenosť a znalosť územia, kde sa človek pohybuje a ktoré detailne pozná aj so živočíšnymi obyvateľmi.

Samozrejme štúdium správania sa zvierat v teoretickej rovine a štúdium správania sa zvierat na konkrétnej lokalite, aby ste vedeli čo, kam a kedy máte ísť fotografovať. Možno mám jeden príklad tej náhody… Ocenená fotografia jeleňov na Devínskom jazere čestným uznaním na prestížnej súťaži Black and White Spider Award, ako aj na Slovak Press Photo (2. Cena v kategórii Príroda) vznikola náhodou pri monitoringu dravých vtákov pri rieke Morava. Mal som výnimočnú možnosť fotografovať stádo jeleňov na lúkach Devínskeho Jazera, kam sa vyberú veľmi sporadicky.

A samozrejme túto fotografiu som aj technicky trochu pokazil, keď som v rýchlosti zavadil o ovládač expozície a snímku som značne podexponoval. Najprv som veľmi nadával, ale potom v počítači sa z nej vykľula fotografia s kúzelnou atmosférou, vyzerajúca skoro ako maľba.

Aj víťazná fotografia Labutie jazero z minuloročného Slovak Press Photo mala pekné zázemie. Najprv nádherné, šialene mrazivé ráno na jazere, keď si labute udržiavali malú otvorenú plochu na inak úplne zamrznutom jazere a do toho prišlo vychádzajúce slnko s fantastickou atmosférou vyparujúcej sa vody. Pohrával som sa s myšlienkou ako by to vyzeralo zo vzduchu a tak som to skúsil nafotiť. No vyzeralo to fantasticky a fotografia dostala 1. cenu…

Je naozaj potrebná drahá výbava na začiatok, alebo úplne stačí, ak si kúpim nejaký lacný fotoaparát so setovým objektívom?  

Myslím si že na začiatok stačí akýkoľvek fotoaparát. Najprv musíte zistiť, či vás to bude vôbec baviť a čo chcete fotiť. Neskôr, keď už máte ujasnené tieto základné veci, je určite vhodné investovať do lepšej techniky a teda najmä do lepších skiel. Ale fotografia nie je v prvom rade o technike, ale o vašom pohľade na svet. O vašom cítení a vnímaní svetla, ktoré je alfou a omegou dobrej fotografie. 

Ako vnímaš ty narastajúcu kvalitu fotoaparátov v smartfónoch. Dokážu o niekoľko rokov vytlačiť základné zrkadlovky z trhu?

Musím sa priznať, že relatívne často používam mobilný telefón na „zapisovanie“ námetov, ktoré vidím a ktoré budú vhodné na neskoršie vrátenie sa s normálnou technikou. Neviem, či dokážu vytlačiť zrkadlovky, najmä technologicky, ale keď sa pozrieme ako sa im podarilo zruinovať trh s kompaktnými fotoaparátmi, tak vývojári budú musieť prinášať technológiu, kvalitu a funkcie, ktoré sa nebudú dať „nacpať“ do miniatúrnych tiel mobilných telefónov.

A na druhej strane mobilný telefón máte stále pri sebe (hoci aj svoje Nikony vláčim skoro všade), tak dokážete veľmi rýchlo zaznamenať niečo výnimočné, alebo v mojom prípade niečo z čoho môže byť dobrá popisná alebo spomienková fotka, najmä vtedy keď som lenivý z ruksaku vyťahovať Nikon…  

Preferuješ skôr výraznejší post-processing, alebo necháš fotografie v stave, v akých „vyšli“ z fotoaparátu?  

Fotím iba do RAW a ten treba „vyvolať“. Takže samozrejme fotografie upravujem v Lightroome, ktorý používam aj na katalogizáciu a archiváciu fotografií. Skôr preferujem úpravu odzrkadľujúcu realitu a snažím sa vyhnúť ľúbivým cukríkovým farbám, ktoré sa však budú vždy páčiť širokým masám. A znovu sa vrátim k Nikonu D850. Z neho „lezú“ tak dokonalé fotografie, že v rámci postprocesu nestrávite veľa času úpravami. Takže zhrniem to tak, že mám veľmi rád prirodzené fotografie a atraktivitu sa nesnažím vybičovať postprocesom, ale zachytenou výnimočnou atmosférou…

Aké tipy a triky by si odkázal začínajúcim fotografom, ktorí by radi zachytili krásu sveta okolo seba?

Trpezlivosť ruže a dobrú fotku prináša. Množstvo praxe a fotenia. Vyslovene neznášam teoretikov na diskusných fórach, ktorí majú všetko naštudované, ale poriadne neodfotili vôbec nič, sú najmúdrejší a majú množstvo rád a veľmi radi vystihujú všetky nedostatky na fotografiách, ktoré väčšinou vyplývajú z ich nedostatku skúseností s fotením.

Samozrejme je veľmi dobré sledovať tvorbu iných, niečo sa snažiť priučiť a kľudne aj „odkukať“, ale nekopírovať. Niektorí fotografi sú známi kopírovaním výnimočných lokalít a námetov iných fotografov. Bohužial, nepoznám nič horšie, ako keď si pri dobrej fotke poviete: „Hmmmm, tak toto som už niekde videl.“ Skúste si vypracovať vlastný štýl, resp. rukopis, kde sa naplno rozvinie vaše videnie sveta a môže sa stať veľmi úspešné aj v medzinárodnej konkurencii.

Viac od Tomáša Hulíka nájdeš tu