Kazachstan hlási jeden z najväčších objavov vzácnych zemín na svete a je pripravený zaujať strategickú pozíciu na globálnom trhu s kritickými surovinami. V oblasti Karagandy, v samotnom strede krajiny, totiž geológovia narazili na obrovské ložisko prvkov ako cérium, lantán, neodým či ytrium – materiálov nevyhnutných pre výrobu moderných technológií ako smartfóny, digitálne fotoaparáty či pevné disky. Objav prišiel len krátko pred summitom EÚ a Strednej Ázie v Uzbekistane, čo naznačuje, že načasovanie zverejnenia nebolo náhodné. Na tému upozornili Euronews.

Podľa vyjadrení z kazašského ministerstva priemyslu a výstavby boli v oblasti identifikované štyri sľubné zóny, pričom celková hmotnosť vzácnych zemín sa odhaduje na vyše 935-tisíc ton. Celkový objem ložiska, ktoré dostalo prezývku „Nový Kazachstan“, by mohol podľa predbežných údajov dosiahnuť až 20 miliónov ton horniny v hĺbke 300 metrov, pričom priemerný obsah vzácnych prvkov je približne 700 gramov na tonu. Ak sa tieto odhady potvrdia, Kazachstan by sa zaradil medzi top trojku krajín s najväčšími zásobami vzácnych zemín na svete.

Odborníci však upozorňujú, že ide len o začiatok a že je potrebná opatrnosť. Georgij Freiman z Profesijnej asociácie nezávislých expertov na ťažbu (PONEN) zdôraznil, že ešte nemožno hovoriť o oficiálnom ložisku, kým neprebehne dôkladný výskum a ekonomické vyhodnotenie. „Musíte preskúmať hydrogeológiu, geomechaniku a možnosti ťažby, zhodnotiť, v akej forme sa dajú prvky extrahovať. Až keď sa zanalyzujú všetky tieto faktory a pripraví sa ekonomický model, môžeme hovoriť o ložisku. Inak je to len špekulácia,“ uviedol.

Unsplash

Zálusk si robí EÚ

Prieskum oblasti sa začal v roku 2022 a výsledky boli nahlásené kazašskej vláde v októbri 2024. Samotné zverejnenie objavu však prišlo len deň pred summitom EÚ so stredoázijskými štátmi, čo viacerí analytici označili za strategický krok. EÚ počas summitu oznámila zámer posilniť spoluprácu s Kazachstanom a podpísala nový plán spolupráce na roky 2025–2026, ktorý zahŕňa aj spoločný výskum a inovácie v oblasti geologického prieskumu.

„Oznámenie prišlo vo veľmi vhodnom čase, pretože zvýšilo dôležitosť Kazachstanu v celom dialógu o kritických surovinách,“ uviedla veľvyslankyňa EÚ v Kazachstane Aleška Simkić a dodala, že krajinu čakajú ešte nemalé výzvy.

Podľa spoločnosti, ktorá objav zaznamenala, môže vývoj ložiska trvať až šesť rokov a vyžaduje si investície vo výške približne 10 miliónov dolárov. Arthur Poliakov z fóra MINEX však odhaduje, že samotná ťažba nezačne skôr než o desať až dvanásť rokov. V súčasnosti totiž Kazachstan nemá potrebné technológie na hlboké spracovanie vzácnych zemín, čo znamená, že sa nezaobíde bez podpory zo zahraničia. Ako Poliakov poznamenal, pravdepodobne sa do procesu zapojí Čína, keďže je najväčším spotrebiteľom týchto prvkov a zároveň lídrom vo výrobe batérií či solárnych panelov. Druhým významným hráčom by podľa neho mohla byť Európska únia, a to najmä kvôli dôrazu na zelené technológie a udržateľný rozvoj.

Zásadnou prekážkou však ostáva logistika. „EÚ a Kazachstan sú geograficky vzdialené, preto musia rozvíjať tzv. Stredný koridor,“ uviedol Poliakov. Momentálne sa očakáva, že ďalšie kroky v rozvoji ložiska prevezme štátna ťažobná spoločnosť Tau-Ken Samruk. Tá sa má zamerať na predinvestičné aktivity, vrátane ďalších geologických štúdií, výberu technológií a hodnotenia realizovateľnosti projektu. Ako dodal Almas Kushumov z ministerstva priemyslu, zatiaľ sa rozhoduje medzi verejnou aukciou alebo zverením projektu miestnej spoločnosti.

Objav tak nielenže predstavuje veľký technologický a ekonomický potenciál pre Kazachstan, ale zároveň sa môže stať kľúčovým prvkom v geopolitike kritických surovín v nasledujúcich desaťročiach.

Čítajte viac z kategórie: Novinky