Spoločnosť Sony sa minulý rok zapojila do vývoja novej hry, ktorá stavia na akčnej značke známej z komiksov a filmov po celom svete. Spolu so štúdiom IllFonic tak priniesli multiplayerovku Predator: Hunting Grounds, ktorá do ošúchaného konceptu vnáša niekoľko nových prvkov.

Nič pre slabé povahy. Hrali sme brutálnu novinku, o ktorej monštrách sa ti bude aj snívať

Bez ľútosti ju zabili. Končí herná séria, na ktorej sme boli závislí

Nový Peugeot ma odrovnal. Tento elektromobil by som ale radšej mal ako spaľovák

Pokiaľ sa aspoň trochu orientuješ vo svete filmu, pojem Predátor ti určite nie je neznámy. Séria štyroch filmov z minulého aj tohto storočia spolu s titulom Alien vs. Predator utkvela v pamäti mnohým fanúšikov sci-fi filmov s hororovým podtónom, čo sa tentokrát rozhodla využiť spoločnosť Sony spolu so štúdiom IllFonic.

Novinka však nie je len pre fanúšikov frančízy. Vývojári z IllFonic sa rozhodli pre asymetrický štýl multiplayeru známy napríklad z ich predošlého titulu Friday the 13th: The Game alebo hry Evolve, ktorý upravili podľa vlastných predstáv.

Napriek niekoľkým sviežim prvkom, ktoré Predator: Hunting Grounds do žánru prináša, má titul niekoľko kritických nedostatkov, ktoré výrazne degradujú jej hrateľnosť.

Neúspešný koncept s novými elementami

Kým väčšina podobných titulov vrátane staršieho Evolve, ktorý bol pre mňa napriek veľkým očakávaniam poriadnym sklamaním, zakladala na klasickom štýle tímu viacerých hráčov, ktorí mali za úlohu zabiť jedného protihráča, Predator: Hunting Grounds pojal tento žáner o čosi inakšie.

Princíp ostáva rovnaký – na mapu spadnú štyria vojaci a proti nim Predátor, ktorého cieľom je celý tím eliminovať. Rozdiel však prichádza v tom, že hlavným cieľom vojenskej jednotky nie je zabiť Predátora, ale splniť vopred určenú misiu pozostávajúcu z viacerých úloh a uniknúť skôr, ako ich Predátor “uloví”.

Hráči nebojujú len medzi sebou, ale tiež so žoldniermi v džungli. Keby v hre neboli, veľký rozdiel by si pravdepodobne vôbec nepostrehol

Pokiaľ sa čo len jeden člen tímu dostane späť živý alebo sa špeciálnej jednotke podarí Predátora zabiť a odovzdať jeho telo vedeniu, misia vojakov je úspešná a lov zlyhal.

Či už však hráš za Predátora alebo si členom útočného tímu, na mape sa vždy nachádzajú aj nepriateľské jednotky, ktoré musíš ako vojak premôcť. Väčšinou však nejde o silných protivníkov a sú na mape skôr do počtu či na rozptýlenie od Predátora.

Taktika nehrá veľkú rolu

Ako člen vojenského tímu máš perspektívu prvej osoby a štýl hry je podobný klasickému tímovému FPS-ku. Plníš úlohy, bojuješ s nepriateľom, oživuješ spoluhráčov a dávaš neustály pozor na prítomnosť Predátora. Zvíťazíš úspešným splnením misie a únikom do vrtuľníka alebo zabitím obávaného lovca.

K dispozícii máš paletu zbraní od útočných pušiek, pištolí, brokovníc až po granátomet. Tie sa dajú zvyšovaním levelu hráča aj postupne vylepšovať, avšak hre by som vytkol fakt, že výber je naozaj malý a odomknúť nové zbrane trvá niekedy doslova večnosť, čo je naozaj frustrujúce. Do výstroje tiež patria granáty či súpravy na dopĺňanie života a vylepšenia, ktoré dokážu zvýšiť napríklad rýchlosť alebo iné schopnosti vojaka a na výber máš 4 triedy s odlišnými vlastnosťami.

Hra dopláca na chabé možnosti taktizovania aj malý počet herných máp

Titulu však musím vyčítať fakt, že pri hraní za vojenský tím nemusia hráči takmer nijako spolupracovať či využívať premyslené taktiky, pretože im stačí držať sa pri sebe a Predátor nemá takmer žiadnu šancu. Jeho jedinou možnosťou je tak vyčíhať na rozdelenie tímu a útočiť na hráčov po jednom.

Pri hraní za Predátora sa dostaneš do perspektívy tretej osoby a najväčším rozdielom v pohybe je určite možnosť skákať na veľké vzdialenosti a behať po stromoch, čím sa dá dostať na skvelé pozície na ostreľovanie, ale aj utiecť z nebezpečenstva.

Vytkol by som však určite veľmi pomalú rýchlosť lezenia po stromoch. Predátor by mal totiž vedieť veľmi rýchlo útočný tím predbehnúť, avšak v niektorých prípadoch na vojakov ledva stačí.

Lovcovi nechýbajú skvelé taktické vymoženosti. Okrem biomasky vybavenej tepelnou optikou, ktorou ľahko nájdeš nepriateľov aj na väčšie vzdialenosti je vychytávkou aj neviditeľný plášť, vďaka ktorému dokážeš hráčom zmiznúť takpovediac priamo spred očí.

Loviť môžeš zblízka i zdiaľky

Nemusíš sa báť ani o streľbu na diaľku – Predátor má k dispozícii hneď niekoľko smrtiacich zbraní vo výstroji, ktoré získavaš taktiež zvyšovaním svojho levelu. Zmeniť si môžeš aj triedu svojho Predátora, pričom na výber máš 3 klasy, ktoré menia jednotlivé schopnosti lovca.

Opäť však musím vyčítať hre obrovské množstvo času potrebné na ich odomknutie. Aktivácia vybavenia vyžaduje energiu, ktorú postupne počas používania vyprázdňuje a na jej doplnenie si musíš potom nejaký čas počkať.

Aj keď lovcom je väčšinou Predátor, situácia sa vie vďaka zlej vyváženosti veľmi rýchlo obrátiť

Technológia, ktorú Predátor používa, nesmie nikdy spadnúť do rúk nepriateľa, a tak v prípade, že sa útočnému tímu podarí lovca poraziť, môžeš doslova spáchať harakiri a aktivovať možnosť sebazničenia, ktorá s obrovským výbuchom eliminuje hráčov v blízkom okolí. Ak sa však podarí niekomu z vojakov výbuch prežiť, lov sa stáva opäť neúspešným.

Nechýba skvelé zvukové podanie

Už nevyhnutnosťou pri takmer každej novej multiplayerovke je možnosť prispôsobiť si vzhľad svojho Predátora či vojaka, pričom známe skiny sa odomykajú prostredníctvom špeciálnych debien s výzbrojou.

Musím však vyzdvihnúť svižnosť systému ich získavania, pretože počas hry som o ne nikdy nemal núdzu. Pozitívne je, že sa dajú kúpiť aj prostredníctvom hernej meny, ktorej po každom “love” získaš vcelku požehnane. Ide však iba o čisto kozmetické záležitosti, ktoré nemajú žiadny vplyv v samotnej hre a pokochať sa nimi môžeš maximálne v úvodnom intre do zápasu.

Všetko z herného segmentu, nájdeš –>TU<–

Čo novému titulu od IllFonic určite nechýba, je atmosféra. Predator: Hunting Grounds má síce priemernú grafiku, ktorá bola jedným z hlavných terčov kritiky po bete, avšak najviac adrenalínu vo mne vypudil práve zvuk.

Ak v niečom Predator: Hunting Grounds vyniká, je to predovšetkým atmosféra a neustály pocit, že ťa niekto sleduje

Nejde pritom len o hudbu, ktorá ťa sprevádza už od začiatku hry v menu, ale najmä o to, keď počuješ, ako sa Predátor pohybuje okolo teba. V mojom prípade išlo síce aj o kombináciu herných slúchadiel, ale tieto efekty si naplno užiješ aj z kvalitných reproduktorov.

Priestoru na zlepšenie je požehnane

Titul však obsahuje niekoľko kritických nedostatkov, ktoré si už po krátkom čase všimne takmer každý. Azda najväčším z nich je to, že sa po pár hodinách začne takpovediac opakovať. Spôsobuje to najmä aspekt, že Predator: Hunting Grounds obsahuje len 3 mapy, ktoré zároveň nie sú príliš veľké, čo znamená, že keď ich všetky počas zápasov prejdeš, budeš prechádzať rovnaké misie dookola.

Jednotlivé zápasy mi tiež prišli niekedy až prikrátke. Každej hre je pridelených 15 minút, ale pokiaľ sa so spoluhráčmi ako útočný tím naozaj posnažíte, dokážete splniť jednotlivé úlohy za menej než polovicu času. To predstavuje zásadný problém pre lovca, ktorý tak musí prejsť do priameho útoku, v ktorom sa často stane pre hráčov ľahkou obeťou.

Ak si chceš zahrať za Predátora, v lobby sa poriadne načakáš

Novinku rovnako sprevádzajú do neba volajúce problémy s matchmakingom a v prípade, že som chcel hrať vyslovene za Predátora, ma sužovala otrasne dlhá čakacia doba na úrovni 4 až 10 minút. To je síce pochopiteľné, keďže ide o formát 4v1, ale dalo by sa to zlepšiť motivovaním hráčov napríklad pridaním rýchlejšieho získavania skúsenostných bodov hraním za útočný tím.

Zhodnotenie

Predator: Hunting Grounds má eletrizujúcu atmosféru s úžasným zvukovým podaním, ktorú však kombinuje s neúspešným a obohraným žánrom, ktorý už po krátkej chvíli omrzí.

Oproti iným titulom sa síce dokázal odlíšiť novými prvkami, ktoré ho posúvajú na trochu vyššiu úroveň, ale väčšinu času dopláca na zlú vyváženosť, dlhý matchmaking a ukrutne malé množstvo obsahu.

Slabý Predátor, málo máp, zbraní, vylepšení a opakujúce sa misie výrazne degradujú hrateľnosť novinky, ktorá napriek živému prostrediu prestane baviť doslova za jeden víkend. Sony a IllFonic tak síce prišli s dobrým nápadom, ktorý postavili na známej univerze Predátora, avšak na vydarenú multiplayerovku to ani zďaleka nestačí.