Keď 1. januára 1997 vyšiel siedmy diel série Final Fantasy na prvý PlayStation, bola to hra, ktorá redefinovala žáner JRPG (japonské hry na hrdinov) a zmenila pohľad mnohých hráčov na konzolové hry.

Nehrať po tme. Toto je 10 hier, pri ktorých sa budeš báť zhasnúť svetlo

Elektrický Hummer je prvý na svete. Systém v aute využíva herný Unreal Engine a Android

Je naozaj iPhone 12 taký prelomový voči iPhone 11? Toto sú najväčšie rozdiely

Ako to celé začalo

Počiatky tohto herného univerza, súčasťou ktorého je dnes 15 plnohodnotných dielov a nespočetne veľa spin-offov, siahajú do 80. rokov minulého tisícročia. Vtedy mladý a nie veľmi úspešný Hironobu Sakaguchi dostal pomerne nevďačnú úlohu. Vytvoriť hru, ktorou by presvedčil vedenie spoločnosti Squaresoft, že má na to si udržaž svoje pracovné miesto. V opačnom prípade bude vo firme presne o jedného zamestnanca menej.

Aj takto vznikol názov legendárnej série, ktorá mala byť vlastne len jednodielnou labuťou piesňou neúspešného vývojára. Dnes však, po takmer tridsiatich rokoch, vieme s určitosťou posúdiť, že opak je pravdou a názov Final Fantasy, spolu s jeho autorom Hironobu Sakaguchi, patria do hernej siene slávy.

Ako sme už spomínali, séria obsahuje 15 plnohodnotných dielov a úctyhodný počet spin-offov na všetky možné platformy. Prvých šesť dielov vyšlo na herné konzoly od Nintenda, pričom pripravovaný siedmy diel bol pôvodne plánovaný ako ďalšia 2D hra na Super Nintendo Entertainment System.

Prechod do tretieho rozmeru

Bolo to však v polovici 90. rokov a na herný svet sa začínalo predierať zobrazovanie grafiky v 3D. Vzhľadom na kapacitu herného média, ktoré používalo SNES to však nebolo možné, keďže autori mali veľmi odvážnu predstavu o hre, ktorá by bola akýmsi etalónom svojho segmentu.

Aj preto sa rozhodli pre spoluprácu so Sony a využili možnosti ich novej hernej konzoly PlayStation, pomocou ktorej dokázali naplniť svoje predstavy. V kombinácii s výkonným hardvérom a využitím kapacity CD-ROM svoje nápady pretavili do hry, ktorá zasiahla celé generácie hráčov.

Príbeh, ktorý v hernom svete nemá obdoby

Prečo je práve 7. diel taký populárny? Prečo sa hráči dožadovali a po viac ako 23 rokoch aj dostali prerobený siedmy diel v podobe Final Fantasy VII Remake? V hlavnej úlohe je jednoznačne spletitý príbeh, ktorý hráča chytí a nepustí až do samotného konca.

V príbehu vystupujú postavy, ktoré sú tak špecifické a uveriteľné, až máš pocit, že si tam s nimi. Budeš ľutovať každú stratu blízkeho priateľa, či pociťovať radosť z návratu domov k svojim, pardon, k ich blízkym.

Vnímanie reality je tak v ostrom kontraste so steam-punkovým zasadením sveta, ktorý je vykreslený naozaj dobre. Samotný príbeh je na prvý pohľad plný klišé, ide totiž o záchranu sveta.

Ako nájomný žoldnier sa zúčastňuješ útoku eko-teroristickej skupiny Avalanche na reaktor spoločnosti Shinra, ktorý ťaží energiu z planéty. Tú mení na Mako energiu, ktorá je obdobou elektrickej energie, no planétu to zabíja. Príbeh však čoskoro naberie poriadne obrátky a ty si tak po chvíli nebudeš istý komu môžeš veriť a komu nie.

Anjelský zbor má konkurenciu

Na tomto mieste by som sa chcel pozastaviť pri hudbe, ktorú zložil, dnes už slávny, Nobuo Uematsu. Podľa mnohých je soundtrack k Final Fantasy VII tou najlepšou hudbou, ktorú môžeš, nielen v hrách, počuť. Keďže hra neobsahovala dabing, vyjadrenie emócií prebiehalo práve cez hudbu a naozaj to fungovalo. Nejednému hráčovi vypadla občas slza, čo bolo na tú dobu naozaj nevídané. Aj keď v tomto prípade skôr neslýchané.

Záblesk nádeje po 20. rokoch

Faktom je, že Final Fantasy VII je naozaj výnimočná hra. Na druhej strane je to hra, ktorá je takmer generáciu stará. Je ťažké popisovať hlavne mladším hráčom jej nesporné kvality, keď sú dnes produkčné hodnoty hier úplne inde ako pred 20 rokmi.

Určite sa nájdu aj hráči, ktorí inklinujú k retro hrám, medzi ktoré už tento kúsok radíme. Je tu však nejaké zvláštne kúzlo, ktoré hráčov neustále priťahuje. Práve preto, keď bol v roku 2016 ukázaný prvý náznak a následné potvrdenie chystaného remake Final Fantasy VII, svitla nová nádej, že sa do tohto sveta opäť čoskoro pozrieme.

No nebolo to až tak skoro, pretože Final Fantasy VII vyšlo 10. apríla 2020. Milióny hráčov boli v očakávaní, či sa autorom podarilo zachovať ducha pôvodnej hry. Nerádi by sme sa uchýlili k suchému konštatovaniu, že áno, ale je to naozaj tak.

Napriek tomu, že neostal „herný kameň“ na kameni a bola zmenená takmer každá položka hry, počnúc príbehom, cez súbojový systém, až po veľmi kontroverzné rozdelenie na epizódy, musíme povedať, že ide o jednu z najlepších herných prerábok, aké kedy vznikli.

Unreal engine opäť boduje

Hra je postavená na grafickom engine Unreal a po vizuálnej stránke patrí medzi aktuálnu špičku. Jednoznačne najväčšia pozornosť bola venovaná charakterom jednotlivých postáv. Sú veľmi detailné, miestami až maniakálne prepracované a je radosť na ne pozerať a aj toto je jeden z hlavných rozdielov oproti originálu.

Tam totiž postavičky z pár polygónov poskytovali hlavne priestor hráčovej predstavivosti. Po novom sú charaktery postáv ešte prepracovanejšie. Z veľkej časti za to môže aj dabing, ktorý je tenotkrát k dispozícii a je naozaj na vysokej úrovni. Čo nás naozaj v pozitívnom slova zmysle prekvapilo, sú dialógy postáv počas súbojov. Reakcie a komentáre na aktuálne dianie na obrazovke pôsobia veľmi dobrým dojmom.

Sila a mágia sú späť! A lepšie ako kedykoľvek predtým

Súbojová časť je po novom kompletne prepracovaná. Pôvodne náhodne generované súboje na ťahy boli nahradené bojom v reálnom čase. V skutočnosti však ide len o geniálnu evolúciu pôvodného systému tak, aby poskytoval hráčom rovnaké množstvo taktických možností ako originál. Hráč síce ovláda pohyb postáv, medzi ktorými môže ľubovoľne prepínať, no okrem klasického útoku nemôže vykonať žiadnu inú akciu, až kým sa mu nenabije ukazovateľ tzv. ATB.

Súboje sú veľmi zábavné, poskytujú dostatok možností a naozaj dobre sa na ne pozerá. Veľkú úlohu tu zohrávajú tzv. matérie, ktoré sú rozdelené do niekoľkých skupín podľa možností ich využitia. Matérie sú farebné guličky, ktoré zakladáš do zbraní a brnení a umožňujú používanie rôznych kúzel či modifikáciu vlastností danej postavy.

Samozrejme, nesmieme zabudnúť na vyvolávacie matérie, ktoré sú spať a ich efekt pôsobí lepšie ako kedykoľvek predtým. Na druhej stane máme pocit, že aj napriek tomu, že je tento systém snáď najlepší v celej sérii, nie sú jeho možnosti dostatočne využité, lebo…

Koniec prvej časti

…Final Fantasy VII Remake neobsahuje ani zďaleka príbeh celej hry. Aby sme to vysvetlili, je tu samozrejme začiatok a koniec hry, no príbeh originálu pokračuje ďalej. Remake sa celý odohráva v úvodnej oblasti mesta Midgar, ktorá je približne tretinou pôvodnej hry.

Autori sa rozhodli, že vydajú hru rozdelenú na niekoľko epizód. Zámerom je pravdepodobne, aby sa mohli venovať všetkým detailom s patričnou pozornosťou. Svojim spôsobom tak vydali úplne novú hru, ktorú si užijú v rovnakej miere veteráni série, no aj úplní nováčikovia.

Určite odporúčame zahrať si ako originál, tak aj Remake. Budeš tak môcť porovnať aj hudobnú stránku, ktorá opäť exceluje. Je tu viac ako desať hodín nanovo vytvoreného soundtracku, ktorý je opäť jedinečný. Nejedná sa totiž len o prerobenie starých skladieb do nového formátu, či zakomponovanie niekoľkých nových skladieb.

Pri kľúčových súbojoch či príbehových zvratoch je totiž použitá fúzia rôznych pôvodných motívov do nových celkov a funguje to úžasne. Originál je nakoniec prekonaný kúskom z vlastných radov.

Čo dodať záverom? Final Fantasy VII, či už originál, alebo remake, je hra, ktorá ma niečo, čo mnohým iným hrám chýba. Má svoju identitu, dušu a miesto v srdciach miliónov hráčov. Príbeh sa dokonca dostal aj na strieborné plátno prostredníctvom celovečerného CGI snímku FF VII: Advent Children.

S Final Fantasy VII Remake je tu opäť možnosť prežiť nezabudnuteľné dobrodružstvo s postavami, ktoré si budeš pamätať ešte veľmi dlho.