Vesmír produkuje množstvo doposiaľ nevysvetlených javov, ktoré sme ešte zďaleka neprebádali. Najnovšie sa vedci budú snažiť zistiť, čo „zabíja“ galaxie v najextrémnejších oblastiach vesmíru.

Vedci už dlhodobo pozorujú zhluky galaxií známe ako superkopy, ktoré sú najmasívnejšie a najextrémnejšie oblasti vo vesmíre.

Práve v týchto oblastiach sme svedkami zániku galaxií, pričom dôvod vzniku tohto fenoménu nám doposiaľ nie je známy. Ako informuje portál The Conversation, skupina vedcov z Kanady sformovala projekt „Virgo Environment Traced in Carbon Monoxide survey (VERTICO)“.

Zobraziť celú galériu (4)
Na tomto obrázku je možné vidieť rádioteleskopy projektu ALMA umiestnené v centrálnom klastri. Sú umiestnené v diametri s dĺžkou 32 kilometrov. Zdroj: Ariel Marinkovic – ALMA

Skupina 30 expertov bude pod programom VERTICO pracovať na jednom z najväčších pozemných astronomických projektov známym pod názvom ALMA. Ide o sústavu 80 vysoko citlivých rádioteleskopov s výškou 7 až 12 metrov, ktoré sú umiestnené v púšti Atacama nachádzajúcej sa v nadmorskej výške 5000 metrov nad morom.

Práve tam budú vedci mapovať molekulárny plynný vodík. Ide o „palivo“, o ktorom sa domnievajú, že stojí za vznikom nových hviezd. Projekt ALMA umožní vedcom zamerať sa s vysokým rozlíšením až na 51 galaxií v našom najbližšom zhluku galaxií, nazývanom tiež ako hviezdna superkopa Virgo.

V budúcnosti možno zistíme, ako fungujú hviezdne superkopy

Vedci sa budú v najbližších rokoch snažiť odhaliť spôsob fungovania hviezdnych superkôp. To, kde sa superkopy nachádzajú a ako interagujú so svojím okolím, takzvaným interglaktickým médiom, sú hlavné faktory ich schopnosti formovať hviezdy. Spôsob, akým toto prostredie diktuje vznik a zánik galaxií však stále zostáva záhadou.

Zobraziť celú galériu (4)
Mapa superkôp v blízkosti našej zeme. Zdroj: Wikipedia

Samotné superkopy sa pokladajú za jedno z najmasívnejších a najextrémnejších prostredí vo vesmíre, ktoré obsahuje mnoho stoviek či dokonca tisícok galaxií. V superkopách sú tak obrovské gravitačné sily, že zrýchľujú galaxie na veľké rýchlosti, často tisíce kilometrov za sekundu. Zároveň tiež prehrievajú plazmu medzi galaxiami na teploty tak vysoké, že vyžarujú röntgenové žiarenie.

Zobraziť celú galériu (4)
Viac ako tisíc galaxií sú známymi členmi superkopy Virgo, nášho najbližšieho veľkého zhluku galaxií. V skutočnosti je tento zhluk galaxií ťažké nasnímať naraz, pretože pokrýva veľkú časť našej oblohy. Zdroj: Rogelio Bernal Andreo/ NASA

V hustom a nehostinnom prostredí superkôp galaxie silne interagujú so svojím okolím a so sebou navzájom. Interakcie môžu zapríčiniť tiež zánik formácie ich hviezd. Hlavným cieľom výskumu na projekte VERTICO bude teda pochopenie toho, ako mechanizmy interakcie galaxií môžu zastaviť vytváranie hviezd a akým spôsobom k fenoménu dochádza.

Životný cyklus galaxií možno čoskoro uvidíme aj na snímkach

Podľa vedcov je superkopa Virgo ideálnym miestom pre podrobnú štúdiu životného cyklu galaxií. Je to naša najbližšia superkopa, ktorá sa práve formuje, čo znamená, že môžeme získať snímky galaxií v rôznych fázach ich životného cyklu. To nám umožnení zostaviť podrobný obraz, ako prebieha tvorba či zánik hviezd superkopách.

Galaxie zo superkopy Virgo boli pozorované takmer pri každej vlnovej dĺžke v elektromagnetickom spektre. Avšak pozorovania molekulárneho plynného vodíka tvoreného pri milimetrových vlnových dĺžkach s požadovanou citlivosťou a rozlíšením ešte neexistujú. Tento nedostatok odstráni projekt ALMA, ktorý bude schopný vodík pozorovať s vysokým rozlíšením.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda