Druhá najväčšia planéta našej sústavy práve prekvapila vedcov. Ako totiž upozorňuje SPACE, desaťročia uznávané fakty o prstencoch Saturnu boli práve kompletne spochybnené novou štúdiou. Tá tvrdí, že majú byť rádovo až 1000-násobne staršie, než sme si doteraz mysleli.

Miliardy namiesto miliónov

Prstence Saturnu pozostávajú z miliárd častíc vody v podobe ľadu, ktorých veľkosť sa pohybuje od zrnka piesku až po celé hory. Dlhé roky vedci diskutovali o ich veku a pôvode. Štúdie doteraz naznačovali, že prstence vznikli pomerne nedávno a to približne pred 100 miliónmi rokov. Za vznikom mohlo stáť napríklad zničenie kométy alebo ľadového mesiaca v silnom gravitačnom poli Saturnu, plynného obra s hmotnosťou 95-krát väčšou v porovnaní so Zemou.

Jedným z hlavných dôvodov, prečo boli prstence považované za mladé, je ich čistý vzhľad. Vesmírne prachové častice, známe ako mikrometeoroidy, by totiž mali postupom času prstence „zašpiniť“.

Nový výskum publikovaný v časopise Nature Geoscience však ukazuje, že tento predpoklad môže byť chybný. Miesto miliónov rokov môžu byť tieto prstence staré až 4,5 miliardy rokov.

NASA/JPL-Caltech

Tím vedcov pod vedením Ryukiho Hyoda z Tokijského vedeckého inštitútu použil počítačové simulácie na analýzu dopadov mikrometeoroidov na prstence. Zistili, že tieto častice pri náraze dosahujú teploty až 10 000 °C, čo vedie k ich odpareniu. Pary z mikrometeoroidov sa následne rozptyľujú, ochladzujú a vytvárajú nabité nanočastice a ióny, ktoré buď uniknú, alebo ich Saturn vtiahne do svojej atmosféry. Prstence tak zostávajú „čisté“ aj po miliardách rokov.

Sú tu takmer od začiatku

Podľa Hyoda mohli prstence vzniknúť počas raných fáz slnečnej sústavy, keď sa planéty ešte len usádzali na svojich obežných dráhach. Tento chaotický proces zvyšoval pravdepodobnosť kolízií veľkých telies, ktoré mohli viesť k vzniku prstencov Saturnu.

Nie všetci odborníci sú však s novými závermi spokojní, upozorňuje LiveScience. Sascha Kempf, fyzik z Univerzity v Colorade, ktorý v roku 2023 publikoval štúdiu odhadujúcu vek prstencov na maximálne 400 miliónov rokov, tvrdí, že jeho výpočty sú presnejšie, pretože zahŕňajú viac faktorov, ako len čistotu prstencov.

„Je to dôležitý posun k lepšiemu pochopeniu vzniku a vývoja prstencových systémov planét,“ uviedol Lotfi Ben-Jaffel z Parížskeho inštitútu astrofyzika. Dodáva zároveň, že model Hyodovho tímu potrebuje dodatočné zlepšenia, ktoré môžu priniesť oveľa presnejšie odhady.