Čína ešte len v marci 2025 oficiálne potvrdila projekt výstavby prvej podmorskej výskumnej stanice, tento mesiac ohlásila hmatateľný technický míľnik. Morské skúšky nového 6-kilometrového ROV Haiqin v Juhočínskom mori prebehli úspešne a výstavba sa posúva do novej fázy. Stroj v skúškach presiahol hĺbku 4 100 m, stabilne navigoval, manipulátormi odoberal sedimenty a biologické vzorky a preukázal, že Čína má k dispozícii robotickú platformu pripravenú na hlbokomorské misie. V praxi to znamená, že pred „obývanou“ fázou výskumu sa rozbieha robustná bezposádková etapa, ktorá dokáže mapovať lokality, znižovať riziko a optimalizovať umiestnenie a dizajn samotnej stanice.

Zároveň sa rozširuje „nervová sústava“ podmorskej infraštruktúry. Podľa denníka Global Times sa buduje celoštátna káblová dnová pozorovacia sieť vo východných moriach a v Juhočínskom mori s centrálnym monitorovacím a dátovým uzlom v šanghajskom Lingangu. Cieľom je trojrozmerné, takmer v reálnom čase prepojené sledovanie od dna po hladinu. Pre stanicu v 2 000 m je to kľúčové. Predsa len, potrebné dáta, prenos a napájanie sú predpokladom pre dlhé pobyty ľudí a citlivé experimenty v uzavretom prostredí.

Ak sa stanica ocitne mimo čínskych výsostných vôd, v cudzej výhradnej ekonomickej zóne platí podľa UNCLOS, že výstavba umelých ostrovov a inštalácií podlieha právam príslušného pobrežného štátu (čl. 60, 80), a arbitráž z roku 2016 oslabuje čínske historické nároky na sporné oblasti Juhočínskeho mora.

Aj preto bude rozhodujúce, kde Peking stanicu skutočne ukotví a do akej miery bude schopný odlíšiť civilný vedecký účel od potenciálneho „dual-use“. To všetko s horizontom dokončenia okolo roku 2030 a s rastúcou technickou kapacitou (ROV, vrtné lode, káblové siete), ktorá robí z vízie realizovateľný medzinárodne citlivý projekt.

Nový zdroj energie je na dosah

V marci 2025 sa projekt čínskej „hlbokomorskej vesmírnej stanice“ posunul z vízie k detailnejšiemu plánovaniu. K realizácii bude potreba modulárna architektúra (obytný, experimentálny, riadiaci a energetický modul) pre šesťčlennú posádku s pobytmi do 30 dní v hĺbke okolo 2 000 m.

Reprofoto:X/ChinaScience

Prioritou majú byť studené pramene a metánové hydráty, pričom stanica má fungovať ako uzol pre prepojenie s autonómnymi ponorkami, výskumnými loďami a dnovými observatóriami. Paralelne sa v marci objavili aj oficiálne zmienky čínskych inštitúcií o „chladnopramennej“ infraštruktúre v Juhočínskom mori, čo zapadá do tejto ambície vybudovať komplexný systém pozorovania a odberu vzoriek.

Juhovýchodná časť mora je v čínskej vedecko-politickej komunikácii čoraz častejšie opisovaná ako potenciálne „nový Perzský záliv“. Nie pre ropu, ale pre plyn viazaný v hydrátových ložiskách a pre súvisiaci biochemický výskum okolo studených prameňov. V tomto svetle dáva zmysel cieľ umiestniť stanicu do hĺbky, kde ekosystémy prirodzene existujú, a zbierať kontinuálne dáta o geochemických tokoch metánu i citlivej biodiverzite.

V júni OSN schválila čínsko-vedený program Global Hadal Exploration Programme (GHEP), zameraný na najhlbšie časti oceánov. To síce nie je priamo „stanica v 2 000 m“, ale signalizuje, že Peking si buduje aj multilaterálnu reputáciu v oceánografii a prístup k zdieľanej infraštruktúre a dátam.

Súbežne sa upresňovali schopnosti novej vrtnnej lode Meng Xiang, ktorá má ambície siahať k Mohorovičićovej diskontinuitě a začať ťažké vrtné misie v Juhočínskom mori — potenciálne ako technické „zázemie“ pre veľké podmorské projekty vrátane staničnej siete a geologického výskumu hydrátov.

Výskumná stanica hlboko v mori

Stanica by počas mesačných misií mala poskytovať priestor pre šiestich vedcov. Stanica by mala byť zameraná najmä na štúdium „studených prameňov“, čo sú ekosystémy bohaté na život a veľké ložiská metánových hydrátov, čo predstavuje potencionálny zdroj energie budúcnosti.

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE

Čítajte viac z kategórie: Novinky