Chamtivosť a hrubé ignorovanie bezpečnosti. Kombinácia týchto dvoch faktorov v našej histórii viedla k množstvu nehôd i environmentálnym pohromám, ktoré si vyžiadali krutú daň na zdraví, životoch i nenávratnom poškodení životného prostredia. Vybrali sme najväčšie katastrofy, za ktoré je priamo zodpovedná činnosť človeka.

Bhopálska katastrofa

Bhopal Medical Appeal/Flickr

Len pri máloktorom nešťastí spôsobenom človekom došlo tak hrubým ignorantstvom a porušením bezpečnosti ako v prípade priemyselnej pohromy v Bhopále, ktorá sa zároveň stala najväčšou priemyselnou katastrofou v histórii ľudstva. Hromadný únik chemikálií do ovzdušia z továrne na pesticídy si pri nej vyžiadal najmenej 8 000 obetí a ďalšieho pol milióna ľudí dodnes znáša jej následky. Nešťastiu sa pritom podľa Bhopal Medical Appeal dalo zabrániť.

Chemická spoločnosť Union Bridge však pri výstavbe svojej novej chemickej továrne v indickom meste Bhopál šetrila na nákladoch, čo sa premietlo aj v zníženej bezpečnosti. Mesiace pred katastrofou v závode došlo k smrteľnej nehode, zamestnanci na nebezpečné pracovné podmienky opakovane upozorňovali. Do oblasti boli vyslaní odborníci spoločnosti, ktorí v továrni identifikovali najmenej 30 oblastí s potenciálom významného ohrozenia bezpečnosti. Namiesto ich riešenia však manažment Union Bridge situáciu zatajil a postaral sa, aby sa bezpečnostná správa nikdy nedostala do sveta.

2. decembra 1984 približne okolo polnoci zamestnanci vykonávali údržbu potrubia s prívodom prudko jedovatého methylisokyanátu (MIC) do zbernej nádrže. Do potrubia sa z bližšie nezistených príčin (pravdepodobne chybou ventilu, Union Bridge však hovorí o úmyselnej sabotáži) dostalo približne 1 000 litrov vody, ktorá spôsobila chemickú reakciu a prudké ohrievanie MIC v nádrži. V dôsledku vysokého tlaku došlo k poškodeniu bezpečnostného ventilu, cez ktorý do ovzdušia počas nasledujúcich dvoch hodín uniklo asi 40 ton smrtiaceho plynu.

Merc Docs/YouTube/snímka obrazovky

Keďže bol december a počasie bolo chladné, plyn sa šíril pri zemi a zasiahol nič netušiacich spiacich obyvateľov. Došlo k okamžitej reakcii, ktorá sa prejavila v podobe pálenia očí, dýchacích ciest, okamžitého zvracania, zaplnenia pľúc vodou a následného udusenia. V noc katastrofy podľa indických úradov takto okamžite zomrelo 2 259 osôb, do týždňa počet obetí presiahol 8 000. Viac než pol milióna rezidentov pociťuje následky dodnes – desiatky tisíc z nich trpia slepotou, nenávratným poškodením pľúc, poškodeniami tráviacej trubice, pohybového aparátu aj nervovej sústavy. Týždne po nehode tiež došlo k zvýšeniu potratovosti, tehotným ženám sa neskôr rodili postihnuté deti.

Čítal si už? 
Zem je v ohrození: Topiaci sa severný pól vypustí do atmosféry jadrový odpad a patogény

Zarážajúci na katastrofe je aj postoj Union Bridge. Prevádzkovateľ zlyhal vo vyhlásení verejného poplachu okamžite po úniku, ktorý bol zaznamenaný ešte 40 minút pred nehodou. Spoločnosť následne odmietla kompenzovať poškodených ľudí – argumentovala, že továreň bola sabotovaná a poškodení ľudia v jej okolí boli ubytovaní načierno a nemajú tak nárok na náhradu škody. Po dlhotrvajúcich súdnych sporoch sa nakoniec Union Bridge dohodol s indickou vládou na odškodnení – to predstavovalo približne 270 až 530 dolárov na osobu.

Piesočné búrky V USA

NOAA George E. Marsh / acclaim images

Spomínaš si ešte na masívne piesočné búrky z filmu Interstellar, ktoré ničili úrody a drancovali amerických farmárov? Na rozdiel od väčšiny filmu v tomto prípade nejde o žiadne sci-fi. Christopher Nolan sa totiž v zobrazení neútešnej budúcnosti inšpiroval skutočnou históriou a sériou obrovských piesočných búrok, ktoré takmer celé desaťročie ničili amerických farmárov v Texase a Oklahome.

Ako informuje portál History, dôvodom katastrofy bolo nešetrné poľnohospodárstvo a hrubý prešľap zo strany autorít. Federálna vláda sa kvôli dlhému obdobiu dažďov totiž chybne domnievala, že klíma v regióne sa mení a oblasť Veľkých prérií využije ako nové centrum poľnohospodárstva. Farmárom preto začala štedro rozdávať pôdu, čo viedlo k masívnemu prílevu neskúsených poľnohospodárov do oblasti.

S technologickým rozvojom (predovšetkým s príchodom malých traktorov) sa začala roky trvajúca rozsiahla kultivácia pôdy a vykoreňovanie hlbokozakorenených tráv, ktoré zachytávali pôdu a vlhkosť. Na začiatku 40-tych rokov však oblasť zasiahli 50-ročné horúčavy a suchá erodovaná pôda sa zmenila na prach. S prispením rozsiahlych vnútrozemských vetrov začali región sužovať silné veterné búrky s ničivými následkami.

U.S. Department of Agriculture/Flickr

Najhoršia z nich sa vyskytla v nedeľu 14. apríla 1936 a pochádza z nej prívlastok Black Sunday. Búrka vtedy bola vtedy široká niekoľko stoviek kilometrov a vysoká niekoľko stoviek metrov a celý región na niekoľko hodín ponorila do absolútnej tmy. Teplota vzduchu dramaticky klesla až o 30 stupňov, odhaduje sa, že v daný deň rozvírila až 300-tisíc ton prachu. Za obeť jej rovnako malo padnúť niekoľko stoviek domov.

Pretrvávajúce obdobie piesočných búrok malo pre poľnohospodárstvo i farmárov ničivé následky. V priebehu iba siedmych rokov došlo k masívnej migrácii obyvateľstva – presídliť sa malo až 2 a pol milióna farmárov, približne pol milióna z nich zostalo bez strechy nad hlavou a stali sa bezdomovcami. Stovky ľudí (predovšetkým detí a seniorov) zomreli udusením a tisícky ďalších trpeli dlhodobými zdravotnými ťažkosťami v dôsledku niekoľkoročného vdychovania prachu.

Love Canal

Plainly Difficult/YouTube

Ďalším príkladom bezprecedentnej ľudskej chamtivosti a bezohľadnosti predstavuje mestečko Love Canal, nachádzajúce sa pri Niagarských vodopádoch. Na mape by si ho dnes už hľadal márne, bolo totiž vyľudnené a vymazané kvôli jednej z najhorších ekologických katastrof v histórii Spojených štátov. Ako informuje EPA, všetko sa pritom začalo ako sen.

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda