Plastová kríza a klimatická kríza patria medzi najväčšie problémy súčasnosti. Obe sú spojené s obrovským množstvom emisií a škodlivým dopadom na zdravie ekosystémov aj ľudí. Nový objav z Dánska ukazuje, že riešenie môže ležať priamo v spojení týchto dvoch problémov. Na tému upozornil portál Gizmodo.

Plast ako surovina pre boj s uhlíkom

Tím chemikov z Univerzity v Kodani predstavil materiál BAETA, ktorý vzniká recykláciou plastového odpadu typu PET – teda polyetyléntereftalátu, bežne známeho z fliaš a obalov. V štúdii publikovanej v prestížnom časopise Science Advances vedci vysvetľujú, že rozložený plast sa chemickou reakciou nazývanou aminolýza dá pretvoriť na nový sorbent uhlíka.

BAETA má podobu prášku, ktorý sa dá lisovať do peliet schopných účinne viazať molekuly CO2. Jeden kilogram tohto materiálu dokáže absorbovať približne 150 gramov oxidu uhličitého, čo je podľa vedcov konkurencieschopné voči komerčne dostupným systémom zachytávania uhlíka.

Opätovné využitie plastového odpadu PET na zachytávanie oxidu uhličitého. (University of Copenhagen)

Účinný a odolný sorbent

Veľkou výhodou BAETA je jeho tepelná odolnosť. Stabilný ostáva až do 250 °C, vďaka čomu môže pracovať v náročnejších podmienkach. Proces však vyžaduje vyššiu energetickú vstupnú hodnotu, aby sa dosiahla maximálna absorpcia a následné uvoľnenie zachyteného uhlíka pre ďalšie spracovanie. Napriek vyšším nákladom je podľa vedcov tento prístup perspektívny, pretože ponúka škálovateľné a potenciálne cenovo dostupné riešenie.

„Krása tejto metódy spočíva v tom, že riešime problém bez vytvárania nového,“ vysvetlila hlavná autorka výskumu Margarita Poderyte. „Plastový odpad premieňame na surovinu, ktorá aktívne znižuje emisie skleníkových plynov.“

Dve krízy, jedno riešenie

PET plasty patria medzi najrozšírenejšie druhy odpadu. Podľa odhadov končia každoročne desiatky miliónov ton vo svetových oceánoch, kde vytvárajú mikroplasty s dopadom na celé potravinové reťazce. Vedci upozorňujú, že práve vysoko rozložený plast, ktorý už pláva vo vodách, je na ich proces ideálny.

„Ak sa nám podarí využiť plast, ktorý sa hromadí v oceánoch, získame cenný zdroj pre výrobu BAETA,“ dodala Poderyte. Jej kolega Jiwoong Lee zdôrazňuje aj ekonomickú motiváciu: „Náš materiál môže vytvoriť veľmi konkrétny dôvod, prečo čistiť oceány od plastu.“

Potenciál pre budúcnosť

Globálna produkcia a likvidácia plastov je zodpovedná za takmer 2 miliardy ton skleníkových plynov ročne. BAETA tak môže prispieť k riešeniu dvoch kríz naraz – obmedziť množstvo plastu a zároveň zachytávať uhlík z atmosféry. Hoci technológia ešte potrebuje ďalší výskum a optimalizáciu, ukazuje cestu, ako premeniť odpad na nástroj v boji proti klimatickej zmene.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia