Mikroplasty predstavujú globálny problém, proti ktorému je veľmi ťažké bojovať. Podľa zistení sa nachádzajú v prírode, v atmosfére, aj v našich telách a predstavujú environmentálny, ako aj zdravotný problém. Preto sa výskumníci snažia vymyslieť rôzne spôsoby, ako proti nim bojovať, respektíve, ako znížiť ich výskyt. Ako upozornil portál Tech Explorist, tím vedcov objavil novú metódu, ktorá zvýši odolnosť plastu a zabráni uvoľňovaniu mikroplastov.

Jeden z najrozšírenejších plastov

Podľa výskumníkov z Ohio State University sú tretím najrozšírenejším plastom polyvinylchloridové produkty (PVC). Využitie tohto druhu je rôznorodé a môžeme ich nájsť stavebných materiáloch, zdravotníckych potrebách a dokonca aj v niektorých hračkách. Ich nevýhodou je krehkosť a sú citlivé na vysoké teploty. Aby bol pružnejší, pri výrobe sa používajú rôzne zmäkčovadlá a stabilizátory.

Freepik

Časom sa z materiálu uvoľňujú, čím spôsobujú jeho rozpad na nebezpečné organické látky a mikroplasty. Tím vedcov pod vedením profesora Christa Sevova z Ohio State University objavil spôsob, ako elektrickou energiou trvalo stabilizovať pripevnenie látok na PVC.

Proces zabraňuje nežiadaným reakciám, ktoré vedú k degradácii plastu. „Namiesto primiešania chemikálií naša metóda zahŕňa chemické naviazanie zmäkčovadla priamo na PVC ich naočkovaním na kostru polyméru,“ uviedol Sevov.

Freepik

Výsledkom je trvácnejší plast

Vďaka tejto inovácií môžeme získať trvácnejší materiál, ktorý je odolnejší voči chemickým zmenám. „Je to jeden z mála príkladov, kedy máme takú vysokú úroveň kontroly nad vlastnosťami PVC,“ uviedol Sevov.

Štúdia bola publikovaná v odbornom časopise Chem. Objav má však aj významný environmentálny rozmer. Výskum môže byť dôležitý pri snahe znižovania mikroplastov v životnom prostredí. Jedná sa o veľmi malé častice, ktoré kontaminujú vzduch, vodu, potraviny a aj naše telá. Tieto častice sú škodlivé pre zdravie ľudí a zvierat, pričom sa odhaduje, že priemerný človek ročne prijme 78 000 až 211 000 častíc.

Vedci sa snažia pochopiť dlhodobý dopad mikroplastov na životné prostredie a hľadajú spôsoby, ako ich eliminovať. „Mnohí chemici presúvajú svoju pozornosť na veľké molekuly a vyvíjajú nové postupy recyklácie a úpravy známych polymérov,“ uvádza Sevov.

Recyklácia PVC je momentálne neefektívna, pretože vysoké teploty potrebné na spracovanie plastu vedú k jeho ďalšej degradácii. Metóda tímu však umožňuje opätovné použitie PVC mnohonásobne viackrát, než začne skutočne degradovať. „Stále je pred nami veľa práce, kým vyriešime problém s mikroplastmi, no teraz sme položili základy na to, ako to dosiahnuť,“ uviedol Sevov. Výskum tak môže predstavovať nádej v budúcnosti s nižším výskytom mikroplastov.