S narastajúcou hrozbou vyhynutia mnohých druhov na Zemi prichádzajú vedci s inovatívnym riešením. Plánujú totiž vytvoriť trezor plný vzoriek tých najdôležitejších a najohrozenejších tvorov našej planéty, ktorý umiestnia na Mesiaci.

Tento ambiciózny projekt, vedený medzinárodným tímom odborníkov, má za cieľ vytvoriť na Mesiaci akýsi „biorepozitár“, ktorý by chránil biodiverzitu našej planéty pred prírodnými katastrofami a ľudskými konfliktmi. Na tému upozornil portál TheGuardian.

Lunárny biorepozitár

Medzinárodný tím odborníkov tvrdí, že hrozby, ako sú klimatické zmeny a strata biotopov, prekročili našu schopnosť chrániť druhy v ich prirodzenom prostredí, čo si vyžaduje neodkladné opatrenia. Biorepozitár uchovaných buniek a ich DNA by mohol zvýšiť genetickú diverzitu malých populácií kriticky ohrozených druhov alebo umožniť klonovanie a vytváranie nových jedincov v prípade najhoršieho scenára – vyhynutia.

Tradične sa na uchovanie biodiverzity využívajú génové alebo semenné banky ako to tak je na súostroví Svalbard v Nórsku. Avšak incidenty ako povodeň, ktorá v roku 2017 ohrozila Svalbard, a čiastočné zničenie ukrajinskej semennej banky počas prebiehajúceho konfliktu s Ruskom, poukazujú na zraniteľnosť takýchto trezorov na Zemi. To vedie mnohých vedcov, vrátane Mary Hagedorn, k úvahám o mimozemských alternatívach, uvádza portál Futurism.

Mesiac ponúka jedinečné podmienky

Navrhovaný lunárny biorepozitár by bol mimo dosahu klimatickej krízy, geopolitických udalostí alebo iných katastrof na Zemi. Prirodzene chladné prostredie Mesiaca by znamenalo, že vzorky by zostali zamrznuté po celý rok bez potreby ľudského zásahu alebo energetického zdroja. Využitím hlbokých kráterov, ktoré nie sú nikdy vystavené slnečnému, môžu byť vzorky uchované pri teplotách až -196°C.

Tento spôsob, známy ako kryoprezervácia, je založený na znižovaní teploty buniek na úroveň, ktorá zastaví ich biologickú aktivitu, čím sa uchovávajú pre budúce klonovanie. Na rozdiel od kontroverznej kryogeniky, ktorá sa snaží uchovávať a neskôr oživiť celé ľudské telo, kryoprezervácia sa zameriava výhradne na udržiavanie buniek pre budúce použitie.

Hagedorn spolu so svojim tímom už úspešne použila kryoprezerváciu na bunky rýb druhu Gobius okinawae, ktoré hrajú dôležitú úlohu pri udržiavaní zdravia koralových útesov. Hoci tieto ryby nie sú momentálne ohrozené, slúžia ako príklad, ako môže byť táto technológia použitá na ochranu rôznych druhov.

Okrem bezprostredne ohrozených druhov by navrhovaný lunárny biorepozitár uchovával aj rôzne druhy s dôležitými funkciami vzhľadom na prostredie našej planéty. Starostlivým výberom by mohli byť tieto druhy použité na opätovné zavedenie zaniknutej populácie na Zemi alebo dokonca na terraformáciu inej planéty.

Hoci je koncept lunárneho biorepozitára ešte len v počiatočnej fáze, Hagedorn je optimistická ohľadom jeho budúcnosti: „Vieme, ako to urobiť, môžeme to urobiť a urobíme to,“ uviedla. Jedným dychom však pripustila, že realizácia tohto odvážneho plánu môže zabrať celé desaťročia.