Vedcom sa podarilo spozorovať ojedinelý fenomén. Uvideli ako ohnivé gule pripomínajúce meteorický roj „pršia“ v atmosfére Slnka. Ide o fenomén nazývaný koronálny dážď, ktorý namiesto kvapiek vody tvoria kvapky horúcej plazmy. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Dážď na Slnku

Presnejšie nová štúdia dostupná na predtlačovom serveri arXiv odhalila, že kvapôčky plazmy padajúce na slnečný povrch rýchlosťou až 150 km/s zohrievajú plyn v atmosfére, ktorý ich obklopuje. Objav týchto doposiaľ neznámych detailov podľa autorov štúdie môže pomôcť vedcom z celého sveta dozvedieť sa viac o atmosfére Slnka a o tom, prečo je teplejšia ako povrch.

Koronálny dážď, aj napriek tomu, že je tvorený plazmou, sa riadi rovnakými fyzikálnymi zákonmi ako dážď tu na Zemi. Zahriaty materiál stúpa zo slnečného povrchu, keď stúpne vyššie, ochladí sa, čo zasa spôsobuje jeho klesanie. Na Zemi sa to prejavuje kvapkami vody, na Slnku kvapkajúcou plazmou, ktorá sleduje magnetické polia týčiace zo slnečného povrchu.

Hoci vedci z minulých pozorovaní a najmä preletu sondy Solar Orbiter, ktorá v marci minulého roka preletela okolo Slnka vo vzdialenosti len 48 miliónov km, zhruba vedia aké javy stoja za koronálnym dažďom, tentokrát sa im podarilo získať údaje o zhlukoch plazmy s priemerom až 250 km, ktoré padali v koronálnom daždi. Okrem toho, pod nimi objavili známky kompresie a zahrievania plynu v slnečnej atmosfére až na 1 milión stupňov Celzia.

Koronálny dážď. Patrick Antolin; ESA/Solar Orbiter EUI/HRI

Vedci to prirovnali k meteorom padajúcim na Zem. Tie totiž vznikajú preletom meteoroidu zemskou atmosférou, čo sa na oblohe prejavuje ako rýchly prelet svietiaceho objektu – preto aj ľudový názov „padajúce hviezdy“. Jasná svietivosť meteoru je dôsledkom teploty vyprodukovanej vstupom do atmosféry.

Keďže ale slnečná atmosféra je relatívne tenká, zhluky plazmy padajúce na povrch nezažívajú fenomén ablácie (strhávanie častíc z povrchu telesa pohybujúceho sa vesmírnym priestorom) ako je tomu u meteorov.

Z tohto dôvodu sa vedci nazdávajú, že ohnivé gule plazmy pravdepodobne dopadnú až na povrch Slnka úplne neporušené, čo spôsobí krátky záblesk svetla a tepla.

„Len samotná detekcia koronálneho dažďa je obrovským krokom vpred pre fyziku Slnka, pretože nám dáva dôležité informácie o hlavných záhadách našej hviezdy, vrátane toho, ako sa zahrieva na milióny stupňov Celzia,“ uvádza jeden z autorov štúdie.

Teplotná inverzia

Povrch Slnka je neuveriteľne horúce miesto, ktoré dosahuje závratných 5 500 °C. Rozhodne však nejde o najteplejšiu časť našej domovskej hviezdy. Materiál v jeho atmosfére sa totiž zohrieva na priam pekelné teploty blížiace sa k 2 miliónom °C.

ESA/ATG medialab/NASA/SDO/P. Testa

Za normálnych okolností so vzdialenosťou od zdroja tepla dochádza k ochladzovaniu okolitého prostredia. V v časti slnečnej atmosféry, známej tiež ako koróna, ale zrejme existuje nejaký mechanizmus, ktorý teplotu naopak zvyšuje.

Tento jav sám o sebe nie je žiadnou novinkou. Vedci z celého sveta od 40. rokov minulého storočia predpokladajú, že ide o bežný jav, ku ktorému dochádza u každej z hviezd vo vesmíre. Nedokázali však určiť prečo, no nová štúdia pomáha túto záhadu aspoň čiastočne objasniť.