Vedci z japonských vedeckých inštitúcií, laboratórií a observatórií sa bližšie pozreli na úplne prvú snímku čiernej diery v centre galaxie M87, ktorá uzrela svetlo sveta v roku 2019. Ako informuje Futurism, ich novšie vyhodnotenie verejne dostupných dát dokazuje, že je pôvodná snímka mylná a mala by vyzerať trochu inak.

Tri zásadné rozdiely

Vedci v novej štúdii popisujú tri rozdiely, pričom prvým je fakt, že štruktúra v spektre s frekvenciou 230 GHz súhlasí s tou, ktorú popisujú nižšie frekvenciu veľkobázovej interferometrie. Od jadra štruktúry sa okrem toho ťahá dlhý prúd, ktorého intenzita rapídne klesá a neostré jadro je zostrené do troch jasných oblastí, ktoré sú zrejme počiatočným prúdom.

Makato Miyoshi z Národného astronomického observatória Japonska so svojimi kolegami použili pre získanie novej snímky čiernej diery v centre M87 širšie zorné pole, bez ktorého prišla nová snímka o kruh svetla v okolí objektu. Vedci sa navyše obávajú, že mohlo dôjsť k rovnakej chybe aj v prípade úplne novej snímky čiernej diery v centre našej vlastnej galaxie, ktorú vedci zverejnili len nedávno.

Makoto Miyoshi a spol

„Je možné, že rovnaká chyba vytvorila prstenec aj v prípade Sagittarius A,“ vysvetľuje pre New Scientist Miyoshi. Vedci z Teleskopu horizontu udalostí (EHT) však s tvrdeniami Miyoshiho a jeho kolegov nesúhlasia. Použil podľa nich výnimočne veľké zorné pole, vďaka ktorého voľnosti je možné získať prakticky čokoľvek.

Debata je prospešná

Podobné nezhody vedúce k veľkým debatám sú pre vedu prospešné a posúvajú ju vpred. Na jednej strane je šanca, že výsledky Miyoshiho tímu prinesú zásadný posun v astronómii a pozorovaní čiernych dier, na druhej strane môže dôjsť k vyvráteniu jeho teórií a definitívnejšiemu overeniu metód, ktoré vedci z EHT momentálne pre vyhotovovanie snímok čiernych dier používajú.

Akýkoľvek výsledok je pre výskum čiernych dier pokrokom, keďže sa ešte vždy jedná do značnej miery o nepochopené objekty a každá nová informácia je obzvlášť vážená a dôležitá.

NASA/SOFIA

Jedná sa totiž o problematiku, v ktorej si ľudstvo musí byť svojimi meraniami, pozorovaniami a následne vyhotovovanými výsledkami, snímkami či simuláciami absolútne isté. EHT je, koniec koncov, obrovským medzinárodným snažením a nie je obyčajným teleskopom, ale sieťou množstva obrovských rádiových observatórií.

Čítajte viac z kategórie: Novinky