Astronómom z univerzity v Západnom Sydney sa podarilo objaviť jedny z najväčších výtryskov čiernej diery na oblohe.

Objavené jety majú nielen gigantické rozmery, ale vytvárajú tiež jedinečný efekt rovno v našom vesmírnom susedstve.

Na tému upozornili autori novej štúdie dostupnej na predtlačovom serveri arXiv (prijatej na publikovanie v periodiku Monthly Notices of the Royal Astronomical Society) prostredníctvom portálu TheConversation.

Relativistické prúdy

Mliečna dráha je domovom desiatok miliónov čiernych dier hviezdnej veľkosti, pričom všetkým kraľuje supermasívne monštrum nachádzajúce sa v srdci našej galaxie. Tieto astronomické objekty majú tak obrovskú hustotu, že ich gravitácia zabraňuje úniku akýchkoľvek častíc.

Vieme však, že keď hmota padá do supermasívnej čiernej diery, časť z tohto pohlcovaného materiálu je akcelerovaná na takmer rýchlosť svetla.

Vďaka čomu dochádza k produkcii relativistických prúdov, alebo jetov.

Jeden z najväčších prúdov sa teraz podarilo objaviť odborníkom v neďalekej galaxii s názvom NGC2663. Tá je vzdialená „len“ 93 miliónov svetelných rokov, pričom vysokoenergetické výtrysky z nej sa tiahnu na vzdialenosť viac ako milión svetelných rokov.

Hoci na prvý pohľad NGC2663 pripomína typickú eliptickú galaxiu, v ktorej sa nachádza až 10-krát viac hviezd ako v Mliečnej dráhe, detailné pozorovania vykonané prostredníctvom siete rádiových antén ASKAP, ukázali niečo pozoruhodné.

V rádiovom spektre je jasne vidieť obrovský prúd hmoty vystrelený z galaxie centrálnou čiernou dierou, pričom ak by tento prúd bol viditeľný voľnými očami, aj napriek svojej vzdialenosti by zaberal viac miesta na nočnej oblohe ako Mesiac.

Jedinečný vesmírny jav

Odborníci však videli ešte jeden zaujímavý jav. Našli totiž dôkazy o tom, ako hmota nachádzajúca sa medzi galaxiami tlačí na strany tohto výtrysku.

Prúd teda svojim spôsobom pripomínal efekt pozorovaný pri prúdových lietadlách, keď si oblak výfukových plynov razí svoju cestu atmosférou, pričom kvôli zmenám hustoty a tlaku vznikajú pravidelné svetelné body známe ako „shock diamonds“.

Hoci tento efekt bol pozorovaný pri relativistických výtryskoch už skôr, nikdy nie v takom obrovskom rozsahu ako teraz. To podľa odborníkov znamená, že medzigalaktický priestor v blízkosti NGC2663 je plný hmoty tlačiacej sa po bokoch pozorovaného výtrysku. Ten ju zohrieva, vďaka čomu dochádza k vyššie spomínanému javu.

Okrem toho podľa vedcov ide o pozoruhodný vesmírny cyklus. Medzigalaktická hmota sa najskôr hrnie smerom do stredu galaxie, tam sa zrúti a vytvorí supermasívnu čiernu dieru, ktorá začne vypúšťať relativistické výtrysky. Tieto jety následne ovplyvňujú aj formovanie galaxií a spomaľuju prísun medzigalaktickej hmoty do vlastnej galaxie.

V podstate ide o nádherný príklad toho, ako sa postupne formujú nielen jednotlivé galaxie, ale aj to, ako sa vyvíja vesmír.

Pozorujeme aj iné javy

Nedávno sa inej skupine vedcov totiž podarilo objaviť „ozveny“ čiernej diery. Keď okolo čiernej diery krúži sprievodná hviezda, čierna diera z nej môže nasávať ďalší plyn a hmotu, čo vedie k vyžiareniu röntgenového svetla. Toto svetlo sa potom môže odraziť od materiálu padajúceho z akrečneho disku, čím vznikne spomínaná „ozvena“.

Tieto ozveny sú nesmierne vzácne, takže objavenie až 8 ozvien predstavuje skutočne významný moment.