Astronómom sa po prvý raz v histórii podarilo objaviť molekuly – stavebné kamene života – v ľade nachádzajúcom sa mimo našej Galaxie. Objav, ktorý uskutočnil tím vedený astrofyzičkou Martou Sewiłovou z Goddardovho vesmírneho centra NASA a Univerzity v Marylande, prináša zásadný dôkaz o tom, že chemické predpoklady pre vznik života môžu byť rozšírené naprieč vesmírom a nie sú výsadou Mliečnej cesty. Na tému upozornil Science Alert.

Ľadová chémia mimo Mliečnej cesty

Tím výskumníkov využil výnimočné schopnosti Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST), aby analyzoval svetlo prichádzajúce z oblasti okolo mladého hviezdneho objektu ST6 v galaxii Veľké Magellanovo mračno, vzdialenej približne 160-tisíc svetelných rokov. Táto hviezda sa nachádza v oblasti intenzívnej tvorby hviezd známej ako superbublina N158, neďaleko Tarantulej hmloviny, jednej z najaktívnejších hviezdotvorných oblastí v blízkom vesmíre.

Vo vzorkách svetla, ktoré prešlo cez ľad a prach obklopujúci túto mladú hviezdu, vedci identifikovali stopy viacerých komplexných organických molekúl. Medzi nimi bol etanol, acetaldehyd a metylformiát, čiže látky, ktoré doteraz v ľadovej forme mimo našej galaxie nikdy nepozorovali. Ešte významnejší je však objav kyseliny octovej, ktorá doteraz nebola jednoznačne potvrdená v ľade nikde vo vesmíre.

„Týmto objavom sme dosiahli významný pokrok v pochopení, ako v kozme vzniká komplexná chémia, a zároveň sme otvorili nové možnosti skúmania toho, ako vznikol život,“ uviedla Sewiłová.

Midjourney

Stavebné bloky života aj v extrémnych podmienkach

Komplexné organické molekuly (COMs) – teda zlúčeniny s minimálne šiestimi atómami vrátane uhlíka – predstavujú základný krok na ceste k tvorbe látok, z ktorých vzniká život: aminokyselín, cukrov či nukleových báz. Ich objav v ľade mimo Mliečnej cesty naznačuje, že prebiotická chémia mohla prebiehať aj v prostredí s odlišnými podmienkami, než aké poznáme z našej galaxie.

Veľké Magellanovo mračno je pritom veľmi špecifické prostredie. Má len tretinu až polovicu obsahu tzv. „ťažkých prvkov“ (v astronómii ide o všetko ťažšie ako hélium), teda menej kyslíka, uhlíka či kremíka. Zároveň obsahuje menej prachu, ktorý by pohlcoval svetlo, a intenzívne hviezdotvorné procesy zaplavujú jeho oblasť ultrafialovým žiarením. Napriek týmto nepriaznivým podmienkam sa tu vytvárajú rovnaké chemické zlúčeniny ako v našej galaktickej kolíske života.

Chemické reakcie na povrchu

Vedci predpokladajú, že tieto molekuly vznikajú vďaka tzv. chemizmu na povrchu prachových zŕn. Na nich sa usádza ľad, v ktorom radiácia a pohyb atómov podporujú chemické reakcie. Výsledkom je vznik zložitejších organických látok, ktoré môžu byť následne stavebnými jednotkami pre prebiotické zlúčeniny. Objav kyseliny octovej v tuhej forme navyše potvrdzuje laboratórne modely, podľa ktorých práve tento typ reakcií prebieha na zrnkách ľadu v medzihviezdnom priestore.

„Zatiaľ máme len jediný zdroj v rámci Veľkého Magellanovho mračna a len štyri zdroje s detekciou týchto molekúl v ľade v Mliečnej ceste,“ doplnila Sewiłová. „Potrebujeme väčšiu vzorku z oboch galaxií, aby sme mohli potvrdiť naše predbežné zistenia o rozdieloch v zastúpení týchto komplexných organických zlúčenín.“

Výskum tak potvrdzuje, že základné stavebné kamene života sa môžu formovať aj v drsnom, žiarením presýtenom prostredí s nízkym obsahom kovov. A to naznačuje, že vesmír môže byť v oveľa väčšej miere „živototvorný“, než sme si doteraz dokázali predstaviť.

Čítajte viac z kategórie: Novinky