Mesiac je známy svojim sivým, krátermi posiatym povrchom. Vedel si ale, že keď naň namieriš teleskop, uvidíš aj svetlé škvrny, ktoré pokrývajú tento zaprášený povrch? Hoci prvýkrát boli tieto tajomne útvary, nazývané aj „lunárne víry“, zaznamenané niekedy v 17. storočí, do dnešných dní vedcom motajú hlavy. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Záhadné svetlé škvrny

Jedným z týchto záhadných vírov je Reiner Gamma, čo je jeden z najviditeľnejších lunárnych vírov zo Zeme. Za zmienku stojí aj fakt, že pôvodne sa predpokladalo, že ide o mesačnú vyvýšeninu, potom si vedci uvedomili, že v skutočnosti nevrhá žiadny tieň. Reiner Gamma je však len jeden z mnohých lunárnych vírov.

Objasniť sa ich teraz pokúsili vedci zo Stanfordskej a Washingtonskej univerzity v novej štúdii publikovanej v žurnále Journal of Geophysical Research: Planets.

Čo za tým stojí?

Na rozdiel od Zeme, nemá Mesiac globálne magnetické pole, ktoré by ho chránilo pred nabitými časticami zo Slnka. To znamená, že keď sa slnečný vietor zrazí s mesačným povrchom, dôjde k chemickej reakcii, v dôsledku ktorej dochádza k stmavnutiu hornín.

Niektoré oblasti sú však chránené malými magnetickými poľami, čo vytvára jasné škvrny, ktoré nazývame lunárne víry. Každý lunárny vír sa nachádza v mieste s lokálnym magnetickým poľom. Napriek tomu nie všetky magnetické polia majú víry a nie všetky skaly v týchto poliach majú tak jasný povrch.

Predchádzajúce teórie preto naznačovali, že istú úlohu tu môžu zohrávať mikrometeority, ktoré spôsobujú vznik nabitých prachových častíc, čo spôsobuje vznik magnetických polí. Vedci v novej štúdii však navrhujú úplne iné vysvetlenie.

Sily ukryté pod povrchom Mesiaca

Planetárny vedec Michael Krawczynski a jeho tím veria, že za to môžu byť zodpovedné sily pod povrchom Mesiaca. Presnejšie sa vedci nazdávajú, že podzemné lávy, ktoré pomaly chladnú v magnetickom poli môžu vytvárať tieto anomálie. Ako totiž naznačujú aj údaje z radarov, pod povrchom Mesiaca kedysi existovali obrovské prúdy roztavenej horniny, čo zasa naznačuje predchádzajúcu sopečnú aktivitu.

Použitím modelov postupného chladnutia magmy vedci zistili, že minerál nazývaný ilmenit (chemicky podvojný oxidu titánu a železa), môže za správnych podmienok stimulovať zrná železa a zliatin železa a niklu v kôre Mesiaca a hornom plášti, aby vytvorili silné magnetické pole.

„Tento efekt by mohol vysvetliť silné magnetické oblasti spojené s lunárnymi vírmi,“ uzatvárajú vedci.

Definitívne odhaliť tajomstvo týchto svetlých škvŕn na sivom povrchu Mesiaca by mohla misia Lunar Vertex, v rámci ktorej NASA v roku 2025 plánuje vyslať rover priamo k víru Reiner Gamma.