Astronómovia z viacerých amerických univerzít objavili exoplanétu, ktorá by sa mohla zaradiť medzi najzaujímavejšie svety v našom galaktickom susedstve. Planéta GJ 251c, vzdialená len 18,2 svetelného roka od Zeme, obieha červeného trpaslíka v súhvezdí Blížencov a patrí do kategórie tzv. super-Zemí – kamenných planét väčších a hmotnejších než Zem, no menších ako Neptún.

Podľa výpočtov má GJ 251c približne štyrikrát väčšiu hmotnosť než Zem a obieha svoju hviezdu raz za 54 dní. Nachádza sa pritom v obývateľnej zóne, teda v takej vzdialenosti od hviezdy, kde by na jej povrchu mohla existovať kvapalná voda – základný predpoklad pre vznik života.

Profesor Suvrath Mahadevan z Pennsylvánskej štátnej univerzity, ktorý sa podieľal na objave, v tlačovej správe uviedol: „Nemôžeme zatiaľ potvrdiť prítomnosť atmosféry ani života, no GJ 251c predstavuje mimoriadne sľubný cieľ pre budúci výskum.“

Dvadsať rokov pozorovaní a precízne merania

Planéta bola odhalená vďaka meraniam radiálnej rýchlosti, ktoré sledujú jemné „kolísanie“ hviezdy spôsobené gravitáciou obiehajúcej planéty. Astronómovia zbierali údaje viac než dve desaťročia, pričom využili archívne dáta z viacerých observatórií a nové merania zo špičkových prístrojov, ako je Habitable-Zone Planet Finder (HPF) na observatóriu McDonald v Texase a NEID spektrograf na 3,5-metrovom teleskope WIYN v Arizone.

V rovnakom hviezdnom systéme sa už v roku 2020 objavila planéta GJ 251b, ktorá obieha bližšie k hviezde – raz za 14 dní. Nový objav tak rozšíril známy planetárny systém o druhý, vzdialenejší svet.

University of California

Detekcia GJ 251c však nebola jednoduchá. Povrch červených trpaslíkov je vysoko aktívny, často sa na ňom objavujú erupcie a magnetické búrky, ktoré môžu zakrývať signál planéty. „Je to ako snažiť sa rozoznať slabé rytmy v rozbúrenom mori hviezdnych aktivít,“ vysvetlil Mahadevan.

Potenciál pre život, ale aj nebezpečenstvá

Hviezda GJ 251 má iba 36 % hmotnosti Slnka, čo znamená, že ide o relatívne malého a chladného červeného trpaslíka. Takéto hviezdy sú v Mliečnej dráhe najpočetnejšie, no zároveň nestabilné. Často uvoľňujú výbuchy žiarenia, ktoré môžu planéty v ich okolí zbaviť atmosféry. Príkladom sú planéty systému TRAPPIST-1, kde Jamesov Webbov teleskop nezaznamenal známky atmosféry na troch vnútorných svetoch.

Napriek tomu má GJ 251c niekoľko výhod. Jej hviezda je o niečo hmotnejšia a teplejšia než väčšina červených trpaslíkov, čo posúva obývateľnú zónu ďalej od hviezdy. Vďaka tomu by mohla byť planéta dostatočne ďaleko, aby sa vyhla najsilnejším slnečným erupciám, a zároveň dosť blízko, aby si udržala teploty vhodné pre vodu. Ak má silné magnetické pole a hustú atmosféru, mohla by odolávať hviezdnemu vetru.

Technológie budúcnosti prinesú odpovede

V súčasnosti sú prístroje ako James Webb Space Telescope (JWST) príliš limitované na to, aby dokázali zachytiť atmosféru GJ 251c. Vedci však očakávajú, že v nasledujúcich desaťročiach, s príchodom Habitable Worlds Observatory a ďalších 30-metrových teleskopov, bude možné priame pozorovanie planéty aj analýza jej atmosférického zloženia.

Podľa astronóma Coreyho Bearda z Kalifornskej univerzity v Irvine ide o „významný krok na hranici súčasných možností technológie“, ktorý ukazuje, ako presne dokážeme dnes identifikovať aj veľmi jemné signály exoplanét.

Zatiaľ čo mnohé otázky zostávajú nezodpovedané, GJ 251c sa už teraz zaraďuje medzi najperspektívnejšie svety pre hľadanie známok života v našom kozmickom okolí. Ako uzatvára profesor Mahadevan: „Objavili sme niečo mimoriadne vzrušujúce. Ale ak sa chceme dozvedieť, či je tam život, čaká nás ešte dlhá cesta – a množstvo práce s ďalšou generáciou teleskopov.“

Čítajte viac z kategórie: Novinky