Keď vedci vyvíjali vakcíny proti COVID-19, cieľ bol jasný – zastaviť vírus SARS-CoV-2 a chrániť pred ťažkým priebehom ochorenia. Ukazuje sa však, že niektoré vakcíny môžu v tele spustiť aj iné, nečakané zmeny. Nová štúdia výskumníkov z Trinity College Dublin naznačuje, že mRNA vakcína BNT162b2 (známa ako Pfizer-BioNTech) môže ovplyvniť nielen špecifickú imunitnú reakciu proti koronavírusu, ale aj našu vrodenú imunitu – teda tú, ktorá nás chráni pred širokým spektrom infekcií, píše medicalxpress.com.

Výsledky testov prekvapili

Naša imunita sa skladá z dvoch zložiek: adaptívnej (špecifickej), ktorá si pamätá konkrétnych nepriateľov, a vrodenej, ktorá reaguje rýchlo a všeobecne. Hoci sa vrodená imunita dlho považovala za „nepamäťovú“, novšie výskumy potvrdili, že sa dokáže „natrénovať“ – reagovať silnejšie a cielenejšie pri opakovanom kontakte s hrozbou. Tento jav sa nazýva trénovaná imunita.

Výsledky testov boli prekvapivé – po očkovaní vakcína BNT162b2 potláčala produkciu zápalových látok (tzv. cytokínov) v reakcii na rôzne bakteriálne, vírusové aj hubové podnety – aj tie, ktoré nesúviseli s koronavírusom. Analýza bielkovín v krvi zároveň ukázala zníženie hladín zápalových markerov.

Neznamená to, že by vakcína oslabila imunitu. Ide o jemné „vyladenie“ – teda potlačenie prehnanej zápalovej reakcie, nie celkovej obranyschopnosti. Práve nadmerný zápal je typickým znakom závažných priebehov COVID-19, ale aj iných ochorení, pri ktorých imunitný systém reaguje príliš silno. Ak vakcína dokáže tlmiť tento patologický zápal, môže pomôcť nielen proti vírusu, ale aj pri prevencii iných zápalových komplikácií.

Štúdia pridáva ďalší dielik do mozaiky poznania, ako mRNA vakcíny fungujú – nielen ako spúšťače špecifickej obrany, ale aj ako regulátory všeobecnej imunity. Autori výskumu upozorňujú, že práve toto „vedľajšie“ pôsobenie by mohlo byť v budúcnosti cenné pre dizajn nových vakcín.

Vizualizácia buniek koronavírusu.
sebdeck/freepik

Ohromný potenciál

Väčšina dnešných vakcín je navrhnutá tak, aby cielila len na adaptívnu imunitu – tvorbu protilátok a pamäťových buniek. Ak sa naučíme cielene ovplyvniť aj vrodenú imunitu, mohli by sme vytvoriť vakcíny, ktoré by nás nielen chránili pred konkrétnym vírusom, ale aj pripravia na širšiu paletu hrozieb – vrátane baktérií, húb či nových vírusov.

Zaujímavé je aj to, že nie všetky vakcíny majú rovnaké nešpecifické účinky. Iné štúdie ukázali, že napríklad mRNA vakcíny (ako Pfizer alebo Moderna) sa v tomto smere líšia od vektorových vakcín (napr. AstraZeneca). Výsledky výskumu z Trinity College môžu pomôcť vysvetliť, prečo sú tieto rozdiely také výrazné – a zároveň otvárajú dvere k optimalizácii vakcinačných stratégií.

Znižovanie zápalu môže byť mimoriadne dôležité aj mimo pandémie. Chronický zápal hrá úlohu pri mnohých chorobách – od autoimunitných porúch až po niektoré typy rakoviny. Ak sa podarí využiť mRNA platformu na reguláciu zápalu, mohli by sme získať nový nástroj v boji proti širokému spektru ochorení.

Široká škála použití

Hoci si verejnosť väčšinou spája vakcíny len s ochranou pred konkrétnou chorobou, nové dôkazy ukazujú, že niektoré vakcíny môžu „vychovávať“ imunitný systém aj komplexnejším spôsobom. Výskum z Trinity College je zatiaľ malý, ale otvára dôležitú debatu o tom, ako budeme v budúcnosti navrhovať vakcíny – nie len ako štíty proti jednému vírusu, ale ako nástroje na celkové posilnenie a vyváženie našej imunity.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP