Prieskumy o hoaxoch a dezinformáciách na Slovákov obvykle vrhajú zlé svetlo. V kritickom myslení sme často na tých posledných priečkach v rámci EÚ.

Za všetko hovorí napríklad fakt, že nezmyslom na internete verí aj tretina tých najpovolanejších, teda učiteľov ktorí by poctivou výukou mali mladých naučiť rozoznávať, ktorá informácia je pravdivá, a ktorá očividný nezmysel. Ako ukázal prieskum agentúry Focus, ktorý robila na jeseň 2020, až tretina pedagógov verí nezmyslom, napríklad, že očkovanie je prípravou na čipovanie ľudí. Je to dôkaz, že takéto veľké percento učiteľov sa nedokáže orientovať vo svete informácií, a tak je potrebné to zmeniť,“ dodala Denisa Adamovičová z Komenského inštitútu.

Prakticky rovnaké číslo, teda 31 % Slovákov verí, že za vojnou na Ukrajine nie je Rusko, ale NATO, ktoré pritom Ukrajine posiela zbrane a technickú podporu, ktorú potom armáda používa proti ruským okupantom. Ide pritom o druhý najhorší výsledok zo skúmaných krajín, uvádza Euractiv.

Mladí môžu byť nádejou

Vyvracanie nezmyslov o pôvode koronavírusu alebo plochej Zemi má na starosti hlavne veda. A výsledky údajov globálneho prieskumu spoločností 3M a Ipsos ukazujú, že dnešní mladí veria vede viac, ako ich rodičia.

Tri  „Že veda je pre každodenný život veľmi dôležitá“ tvrdí 61 % mileniálov a generácie Z (ľudia narodení v rokoch 1981 až 1996 a 1997 až 2012, teda dnešných 8- až 40-ročných. V staršej kategórii generácie X a Baby Boomers (42- až 76-ročných) je to len 53 %.

Celosvetovo si ľudia veľmi dobre uvedomujú aj fakt, že dezinformácie môžu nájsť aj na sociálnych sieťach, ako sa vyjadrilo 85 % opýtaných. Menej uspokojivý je fakt, že až tri štvrtiny (72 %) ich očakáva aj v tradičných médiách, čo nevrhá najlepšie svetlo na ich prácu a kredibilitu.

Presnejšie napísane, hoci 90 % opýtaných ľudí uviedlo, že dôveruje vede a 86 % dôveruje vedcom, dôležité je, kde sa o vede dozvedia. Vedeckým faktom, ktoré odznejú v tradičnom spravodajstve, verí 75 % ľudí a tým, ktoré sa objavia na sociálnych médiách, len 44 %. Pozitívnou správou je, že 83 % respondentov sa túži dozvedieť o práci vedcov priamo od nich, čo predstavuje príležitosť na priamu komunikáciu na tradičných a sociálnych platformách.

Vede veríme čoraz viac

Celkovo považuje vedu za veľmi dôležitú pre každodenný život o niečo viac ako polovica respondentov, teda 52 %. Ide o pozitívne rastúci trend, keďže v roku 2018 sa takto vyjadrilo len 44 % opýtaných, na ktorom sa podieľa aj viera, že veda dokáže vyriešiť aktuálne globálne výzvy – okrem pandémie ide predovšetkým o dôsledky zmeny klímy a kvalitu ovzdušia, zabezpečenie čistej vody a hygieny a rovnaký prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti.

Wikimedia / RawPixel

Práve strach z klimatických zmien je u dnešných ľudí pomerne reálny. Väčšina respondentov (79 %) sa obáva, že oni alebo ich blízki v budúcnosti pocítia dôsledky klimatických zmien na vlastnej koži a budú nútení na nich reagovať, napr. presídlením z miesta, kde žijú v dôsledku extrémneho počasia.

Od vedy ale čakáme okrem riešenia globálneho otepľovania aj liečbu chronických ochorení, rakoviny, výrobu vakcín na budúce pandémie či riešenie problémov duševného a emocionálneho zdravia.

Zlepšenie prístupu ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti sa považuje za prioritu číslo jeden pre väčšinu krajín, ktoré sa zúčastnili prieskumu (konkrétne 13 zo 16 krajín).

Problémom je aj nerovnosť

Viaceré iniciatívy však upozroňujú, že v oblasti tzv. STEM, teda vedy, techniky, inžinierstve a matematike dnes nemôže pracovať každý a posúvať tak svojimi znalosťami spoločnosť.

„Na Slovensku pracuje v IT sektore okolo 16 % žien z celkového počtu ľudí, ktorí sú tu zamestnaní. Číslo nám za posledné roky mierne vzrástlo, stále je však počet žien pracujúcich v tomto odvetvi veľmi malý,“ prezrádza Petra Kotuliaková z občianskeho združenia Aj Ty v IT, podľa ktorej je toto nízke zastúpenie spôsobené hlavne chýbajúcimi dievčatami v technickom vzdelávaní a dodáva: „V Aj Ty v IT preto pracujeme už s dievčatami od 8 rokov, následne so stredoškoláčkami a dospelými ženami, ktoré sa snažíme motivovať, vzdelávať a následne aj prepájať s pracovným trhom, aby si každá žena našla svoje miesto v tejto oblasti.“

Situácia sa u nás naopak lepší na poli prírodných vied a výskumu, kde zastúpenie žien tiež narastá. „Prírodné vedy už dávno nie sú doménou mužov, naopak, v spoločnosti prevládajú vo výskume ženy nad mužmi. Ženy sú v našej spoločnosti tiež na vedúcich pozíciách a sú platené rovnako ako muži na príslušných pozíciách,“ hovorí Mgr. Ondřej Jireš, vedúci marketingu spoločnosti Contipro, podľa ktorého sa postoj žien k vede mení.