Zodpovedať otázky, ako presne vznikol vesmír, ako funguje, ako sa vyvíjal, nie je jednoduchá úloha. Moderná veda sa však tieto otázky snaží zodpovedať čo najhodnovernejšie a s čo najlepšou možnou presnosťou.

Plazmová kozmológia

V súčasnosti najakceptovanejšou teóriou o pôvodne nášho vesmíru je teória Veľkého tresku, ktorá sa zameriava na udalosť, ku ktorej došlo pred 13,7 miliardami rokov. Túto udalosť si možno najjednoduchšie predstaviť ako „výbuch“, ktorým zo superhustého a superhorúceho stavu vznikol vesmír.

J. Wang, S. Bose/ CfA

Parametrizáciou kozmologického modelu Veľkého tresku je Lambda-CDM model, v ktorom sa vesmír rozpína s nenulovou kozmologickou konštantou a obsahuje temnú hmotu a temnú energiu. Tento model je považovaný za štandardný model kozmológie založený na Veľkom tresku a poskytuje najlepšiu zhodu s mnohými pozorovaniami.

Okrem toho tu však máme aj množstvo neštandardných modelov, ktoré sú navrhnuté, ako alternatíva k aktuálnemu štandardnému modelu kozmológie. Termínom „neštandardný“ sa v tomto prípade označuje akákoľvek teória, ktorá nie je v súlade s vedeckým konsenzom.

Mapa nepatrných teplotných zmien v mikrovlnnom pozadí. NASA/ WMAP

Alternatív je mnoho. Od teórie ustáleného stavu, cez rôzne návrhy založené na pozorovacej skepse, až po plazmovú kozmológiu. Práve plazmová kozmológia sa v poslednej dobe stáva čoraz populárnejšou a pretransformováva sa do podoby akého si elektrického vesmíru.

Plazmovú kozmológiu možno považovať za alternatívny model vesmíru, kde okrem gravitácie zohráva nesmierne dôležitú úlohu aj magnetizmus a elektrický prúd.

Podľa Alfvén-Kleinov modelu sa vesmír skladá z rovnakého množstva hmoty a antihmoty, pričom hranice medzi týmto oblasťami sú vymedzené elektromagnetickými poľami s „dvoma vrstvami“ (dvoma tenkými oblasťami obsahujúcimi dve paralelné vrstvy s opačným elektrickým nábojom). Interakcia medzi týmto oblasťami potom generuje žiarenie, ktoré vytvára plazmu.

Alfvén ďalej tvrdil, že plazma hrá vo vesmírne nesmierne dôležitú, ak nie dominantnú úlohu, pretože elektromagnetické sily sú pri pôsobení na medziplanetárne a medzihviezdne nabité častice oveľa dôležitejšie ako gravitácia.

V spolupráci s Perattom v Národnom laboratóriu Los Alamos načrtli model, ktorý nazvali plazmový vesmír. V tomto vesmíre boli rôzne javy plazmovej fyziky spojené s astrofyzikálnymi pozorovaniami a boli použité na riešenie niektorých problémov astrofyziky v 80. a 90. rokoch.

Je možné všetko vysvetliť pomocou elektrickej energie?

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda