Záhadné mimozemské signály známe najmä pod názvom rýchle rádiové záblesky, alebo skratkou FRB (Fast Radio Burst) sú späť. Tentokrát sú však záhadnejšie ako kedykoľvek predtým.

Najnovšie k nám totiž dorazili z miesta, z ktorého by podľa súčasných modelov a predpokladov nemali vychádzať. Na tému upozornili známe vedecké portály ScienceAlert IFLScience.

Čo vieme o novom FRB

Rýchle rádiové záblesky budia záujem všetkých vedcov, ale i nadšencov astronómie už od roku 2007, kedy si ich v archívnych dátach z pozorovania pulzaru z roku 2001 všimli dvaja vedci. Od tej doby bolo zaregistrovaných množstvo rádiových zábleskov, pričom niektoré z nich sa pravidelne opakujú a iné sme dokázali detegovať iba raz.

NASA, ESA and the Hubble Heritage Team (STScI/AURA)

Za zmienku určite stojí už notoricky známy signál FRB 121102 opakujú sa v pravidelnom 157 dennom cykle. Doposiaľ najprekvapujúcejším však bola detekcia troch niekoľko milisekundových FRB, ktoré vychádzali priamo z našej galaxie. Viac informácií o týchto zábleskoch nájdeš na tomto odkaze.

Najnovšie sa vedcom z štúdie publikovanej na predtlačovom serveri arXiv, podarilo detegovať nový rýchly rádiový záblesk, ktorý je označovaný ako FRB 20200120E. Aby sme boli úplne presní, FRB 20200120E je pravidelne opakujúci sa signál, takže v skutočnosti bolo objavených niekoľko jeho impulzov.

Po náročnej práci sa vedcom dokonca podarilo vystopovať jeho pôvod. Ten ich zaviedol do galaxie vzdialenej 11,7 milióna svetelných rokov, čo z neho robí najbližší extragalaktický rýchly rádiový záblesk. Dokonca je až 40-krát bližšie ako druhý najbližší rýchly rádiový záblesk vychádzajúci z inej galaxie.

Pôvod rýchlych rádiových zábleskov

Hoci presný pôvodca rýchlych rádiových zábleskov nie je známy, všetky naše indície naznačovali, že za ich tvorcu možno považovať magnetary – typy neutrónových hviezdy s neuveriteľne silným magnetickým poľom. Tie by k nám mali emitovať FRB zo vzdialenosti niekoľkých miliónov svetelných rokov, pričom niektoré z nich dosahujú energiu vyššiu než 500-miliónov Sĺnk.

Swift J1818.0-1607. Carl Knox, OzGrav.

Napriek tejto ohromnej energii sú FRB až prekvapivo krátke a trvajú  len niekoľko milisekúnd. Navyše, väčšina z nich sú len jednorazové neopakujúce sa emisie, takže ich pôvod je len veľmi ťažké vypátrať. Prielom nastal až už s vyššie uvedeným objavom FRB vychádzajúcim priamo z našej galaxie. Jeho pomocou sa vedcom podarilo zúžiť okruh pátrania, pričom hlavným podozrivým zostali magnetary.

Doposiaľ sme dokázali objaviť a potvrdiť existenciu iba 24 magnetarov, čo svedčí o tom, že naozaj ide o veľmi vzácny typ neutrónovej hviezdy. Samotný magnetar sa však od iných typov neutrónových hviezd líši svojim neuveriteľne silným magnetickým poľom, ktoré je až 1000-krát silnejšie ako magnetické pole neutrónovej hviezdy. Dokonca sa predpokladá, že magnetické pole niektorých magnetarov môže dosahovať až 100 miliárd Tesla, čo sa však oficiálne potvrdiť zatiaľ nepodarilo. Viac informácií o magnetaroch a sile ich magnetického poľa nájdeš na tomto odkaze.

Ako to súvisí so štúdiou a čo je na tom divné?

Keďže magnetary predstavujú typ neutrónovej hviezdy, čo je degenerovaná hviezda zložená z neutrónového plynu predstavujúca záverečné štádium hviezd s hmotnosťou 8 až 30-násobku hmotnosti Slnka a zároveň by mali byť strojcom FRB, vedci doposiaľ nepredpokladali, že by k nám nejaké tie rádiové záblesky mohli prísť z guľovej hviezdokopy.

Napriek tomu sa tak stalo. Novoobjavené FRB 20200120E pochádzajú z guľovej hviezdokopy M81, ktorá predstavuje guľové zoskupenie hviezd obiehajúcich galaxiu ako satelit. Hviezdy tvoriace takúto hviezdokopu sú však možno až na pár výnimiek veľmi staré a svojou hmotnosťou neprekračujú hmotnosť Slnka, čo celú situáciu okolo FRB ešte viac zamotáva.

Vedci preto navrhujú, že strojcom signálov FRB môžu byť aj iné typy neutrónových hviezd, ako napr. milisekundový pulzar, prípadne môže byť ich pôvodcom binárny systém zložený z bieleho trpaslíka a neutrónovej hviezdy, alebo sústava neutrónová hviezda – exoplanéta. Rukolapné dôkazy a vysvetlenia však akosi stále chýbajú.  

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú