Zatiaľ čo sa misie viacerých vesmírnych agentúr sústredia na Mars, prianím vedcov z NASA je poslať jednu sondu aj na povrch Venuše. Táto susedná planéta má však extrémne podmienky, v ktorých zvládla ruská sonda z roku 1966 fungovať iba niekoľko hodín. Hoci je budúcnosť misie stále nejasná, je potrebné, aby sonda od NASA bola v prípade odletu pripravená na ťažké podmienky a vysoké teploty, informuje Wired.

Rusko pristálo na povrchu Venuše ešte pred 53 rokmi, kedy však jeho sonda fungovala vplyvom extrémnych podmienok iba veľmi krátko. NASA má odvážnejšie plány a chce docieliť, aby jej sonda, ktorá sa má dostať na túto planétu, vydržala zbierať dáta počas 60 dní. Na túto misiu už agentúra pripravuje sondu LLISSE (Long-Lived In-situ Solar System Explorer), ktorá bude navrhnutá tak, aby odolala vysokému tlaku, teplotám a agresívnemu prostrediu Venuše.

Odvážna misia musí rátať s najnáročnejšími podmienkami

Vedci však veria, že táto susedná planéta kedysi dávno obsahovala moria plné tekutej vody skôr ako ju Slnko odparilo do vesmíru. Práve minulosť je to, čo vedcov zaujíma najviac, no množstvo dát nedokážu získať iba pozorovaním na orbitálnej dráhe, a preto je potrebné podľa nich poslať sondu priamo na povrch. Teplota je tam natoľko vysoká, že sa pri nej dokáže bez problémov roztaviť aj olovo a atmosférický tlak sa môže rovnať tlaku, aký nájdeme tisíce metrov pod hladinou nášho oceánu.

Povrch planéty pritom bičujú silné vetry ako tornádo a počas dňa sa tam nachádzajú aj oblaky plné kyseliny sírovej. Noc na Venuši trvá až 100 pozemských dní. Na vývoji sondy sa podieľa tím špecialistov, spolu s riaditeľom z Glennovho výskumného centra NASA v Ohiu, Tiborom Kremicom. Sonda LLISSE nebude mať rozmery väčšie ako 25,4 cm. Zmestia sa však do nej všetky potrebné nástroje k tomu, aby NASA preskúmala podmienky na Venuši a jej geologickú stránku.

Nenechaj si ujsť
NASA chce do roku 2035 pristáť na Marse. Potrebuje však ešte viac peňazí

Každý komponent si však pri vývoji vyžaduje veľkú pozornosť a musí byť dôkladne navrhnutý a testovaný, aby mohol zvládnuť extrémne podmienky tejto planéty. K tomu používa Tibor Kremic komoru, ktorá simuluje počasie na povrchu Venuše. Zatiaľ čo ostatné sondy vo vesmíre napája malý nukleárny reaktor, LLISSE využije batériu, ktorá sa aktivuje teplom, podobne ako v raketách, pričom spotreba jej energie bude obmedzená, aby vydržala čo najdlhšie.

Pomocnú ruku podá aj Rusko

Pre misiu Venera-D totiž dodá orbitálnu sondu, pristávaciu sondu s kratšou životnosťou a menšiu sondu s dlhšou výdržou. NASA potom pridá spomínanú sondu LLISSE. Hoci sa misia plánovala ešte na rok 2013, testovanie potrebných zariadení prebehne až v roku 2023 a celý projekt sa nakoniec môže uskutočniť v roku 2026, informuje CNET.

Napriek týmto odvážnym plánom stále nie je nič 100 %-ne isté a môže sa stať, že sa sonda nikdy na povrch Venuše nedostane. NASA pritom navrhla aj vlastný malý rover, ktorý by sa mohol jedného dňa pohybovať po povrchu planéty. Rovnako ako misia Venera-D, aj jeho osud zatiaľ ostáva neznámy.

Vesmír a veda