Vesmírna agentúra NASA si uvedomuje, že životnosť Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) nie je nekonečná, a preto už pred vyše dekádou predstavila plán na jej odstránenie. Postupom času sa však od plánu vychýlila a činnosť stanice sa postupne stále predlžovala.

Momentálne by mohla operovať až do roku 2030, no potom je jej osud nejasný. So zničením ISS malo pomôcť Rusko, tomu ale onedlho končí dohoda a jeho účasť je preto otázna, informoval najnovšie portál UPI. NASA sa pritom zatiaľ spolieha na ruský Progress, ktorý má v budúcnosti pomôcť zničiť stanicu jej vychýlením z kurzu smerom do zemskej atmosféry.

Takto vyzerala ISS počas prvej expedície, značne odlišná od tej dnešnej, zdroj: NASA

NASA a Roskosmos len nedávno debatovali o predĺžení životnosti ISS, pričom riaditeľ Národného úradu pre letectvo a vesmír Bill Nelson navrhol predĺžiť ju do roku 2030, no to stále nebolo definitívne. Aktuálne je životnosť stanice predĺžená do roku 2028, napriek tomu je jej ďalší osud veľmi hmlistý.

Rusko zvažuje viaceré scenáre

Ako informovala agentúra TASR s odvolaním na agentúru Interfax, Dmitrij Rogozin, riaditeľ Roskosmosu, upozornil, že je nutné, aby USA najprv zrušili sankcie uvalené na viacero spoločností korporácie Roskosmos zapojených do ruského vesmírneho programu. Situácia medzi obomi vesmírnymi agentúrami je preto momentálne napätá a nie je isté, či Rusko bude ochotné predĺžiť dohodu s ďalšími partnermi, vrátane Európy, Japonska a Kanady, aj po roku 2024, kedy pôvodná dohoda končí.

NEPREHLIADNI
Rusko sa chystá na odchod z ISS, postaví si vlastnú vesmírnu stanicu

V roku 2025 tak už nemusí dôjsť k ďalšej účasti Ruska na projekte ISS, miesto toho vesmírna agentúra krajiny môže obrátiť svoju pozornosť na vlastný veľkolepý projekt – ruskú orbitálnu stanicu. O tom však má neskôr rozhodnúť až ruská vláda. Nahráva tomu ale fakt, že podľa Rady hlavných konštruktérov, ktorá preverila stav ruského segmentu ISS, je ďalšie prevádzkovanie tejto časti stanice po roku 2024 riskantné.

NASA (Úprava redakcie)

Namiesto účasti na projekte ISS, ktorý sa začal písať už v roku 2000, tak môže vybudovať vo vesmíre Ruskú orbitálnu stanicu, ktorá by v budúcnosti slúžila aj ako základňa pre ďalšie skúmanie Mesiaca a Marsu. S prvou vlastnou stanicou začala nedávno Čína, ktorá už do vesmíru na stanicu Tchien-che vyslala svoju prvú posádku astronautov, aby ju „zabehli“ a vykonali viaceré testy či experimenty.

Podobný vývoj tak môžeme v budúcnosti zrejme pozorovať aj na strane Ruska, ktoré sa od ISS môže neskôr dištancovať. NASA by následne ostala bez pomoci, s ktorou počíta jej hlavný plán. „NASA pokračuje v spolupráci so svojimi medzinárodnými partnermi na zaistení bezpečného plánu deorbitu stanice a zvažuje niekoľko možností,“ uviedla hovorkyňa Leah Cheshier pre portál UPI. Bližšie detaily však neprezradila.

Náklady na ISS rastú, jej definitívny koniec je stále nejasný

Medzičasom sa náklady na prevádzku ISS zvýšili z 3 na 4 miliardy dolárov ročne. Pôvodne bola ISS navrhnutá na 30 rokov fungovania. Prvý návrh na jej stiahnutie z orbitálnej dráhy bol predstavený už v roku 2010, detailný postup potom NASA stanovila pred 2 rokmi. Agentúra však stále presný plán dohaduje so svojimi partnermi.

Hlavným cieľom NASA je však využiť ruský servisný modul Progress, ktorý by bol upravený pre potreby vychýlenia ISS. Následne by sa stanica priblížila k zemskej atmosfére, ktorá by ho postupne stiahla a pri vysokej rýchlosti by sa 450-tonový kolos postupne rozpadol a roztavil. Časti stanice by potom dopadli do Tichého oceánu. Tam by skončili len motory, laboratória či obytné časti ISS.

NEPREHLIADNI
ISS oslavuje 20 rokov života na palube. Čo dokázal projekt za 150 miliárd a prečo je jeho budúcnosť neistá?

Pokiaľ by sa ale Rusko dištancovalo od tohto plánu, alternatívou za jeho modul by mohol byť modul Dragon súkromnej spoločnosti SpaceX alebo Cygnus od Nothrop Grumman. Prednosť však pravdepodobne dostane modul Cygnus. Rusko ale v princípe súhlasilo s poskytnutím vlastného modulu pre účely deorbitu stanice, no okrem toho musí v komplexnom pláne zohrať svoju úlohu, aby bolo odstránenie ISS z orbity úspešné.

Ilustračný obrázok/Pixabay

NASA už doteraz pripravila sled udalostí, ktoré musia nastať predtým, než sa stanica vyberie na večný odpočinok. Dokonca bol upravený aj samotný softvér, ktorý bude stanicu riadiť počas jej zostupu k atmosfére Zeme. Pred jej samotným odstránením sa dočkáme ešte viacerých misií, no tie posledné majú neskôr zaistiť, aby ISS cestu k atmosfére zvládla a všetko išlo podľa plánov.

Časti stanice by mali v budúcnosti dopadnúť do oblasti Tichého oceánu známej ako „Pól nedostupnosti“, ktorá je najďalej od pevniny. V čase deorbitu by potom platila výstraha pre lietadlá a lode, ktoré sa budú musieť tomuto miestu zďaleka vyhnúť.

Tak, či onak, stanicu čaká ešte niekoľko rokov života a prevádzky, pokým bude jej osud definitívne spečatený. Bude však zaujímavé sledovať, aký postoj pri jej odstránení zachová Rusko a či bude krajina ochotná spolupracovať s ostatnými partnermi aj po roku 2024 a ukončení platnosti pôvodnej dohody.