Portál Space upozornil na jedinečnú fotografiu zverejnenú na webe röntgenového observatória Chandra, ktoré spolu s Hubblovým teleskopom, aktuálne bojujúcim o svoj život, patrí medzi naše najdôležitejšie vesmírne teleskopy.

Kozmická ruka siahajúce po oblaku plnom plynu

Na snímke je zachytená „kozmická ruka“, alebo ako ju často NASA nazýva „ruka Boha“ (Hand of God). Tá vznikla ukončením životného cyklu masívnej hviezdy, ktorá prešla supernovou a zanechala po sebe veľmi rýchlo rotujúcu hviezdu známu ako pulzar.

Pulzary sú vysoko zmagnetizované a rotujúce neutrónové hviezdy, ktoré sú silným zdrojom elektromagnetického žiarenia, pričom intenzita pozorovaného žiarenia sa pravidelne mení v závislosti od rýchlosti ich rotácie.

V súčasnosti rozlišujeme tri druhy pulzarov, ktoré sa navzájom odlišujú ústredným zdrojom energie – pulzary poháňané rotáciou, röntgenové pulzary a magnetary. Viac o pulzaroch nájdeš na tomto odkaze.

Vzniknutý pulzar všade vôkol seba rozfúkal množstvo energetických častíc, ktoré spolu s troskami po supernove vytvorili unikátnu štruktúru v podobe ruky, ktorá sa rozprestiera na vzdialenosť viac než 150 svetelných rokov a svojimi kozmickými prstami sa načahuje po masívnom oblaku plynu známom ako RCW 89.

Rútiace sa trosky

Ako píše portál TechTimes, pozostatok po supernove s oficiálnym označením MSG 15-52 sa nachádza vo vzdialenosti 17 000 svetelných rokov. K samotnej explózii malo dôjsť už pred viac ako 1700 rokmi, čo z toho miesta robí jeden z najmladších pozostatkov po supernove v Mliečnej dráhe.

Chandra so snímaním kozmickej ruky má už bohaté skúsenosti. Veď snímky „ruky Boha“ zverejnila už v roku 2004. Pre zaujímavosť, štúdia publikovaná minulý rok v žurnále The Astrophysical Journal Letters (dostupná na predtlačovom serveri arXiv) pomocou snímok kozmickej ruky vytvorených v roku 2004, 2008, 2017 a 2018 naznačila, že tlaková vlna v oblasti „prstov“ tejto ruky sa pohybuje rýchlosťou až 14,5-miliónov km/h a materiál nachádzajúci sa v oblasti „dlane“ sa rúti týmto regiónom rýchlosťou až 17,7-milióna km/h

NASA/SAO/NCSU/Borkowski et al.

Hoci ide o veľmi vysoké rýchlosti, podľa vedcov pozostatky po tejto supernove pomaly, ale isto spomaľujú. Aby sa tieto pozostatky niekedy dostali k najvzdialenejšiemu okraju mračna plynu RCW 89, museli by cestovať rýchlosťou až 48,2 milióna km/h.

Na jednotlivých snímkach je tiež dobre vidieť, ako sa pozostatky po supernove a röntgenová hmlovina postupom času rozširovali smerom von do vesmíru a najnovšie sú veľké zmeny badateľné najmä na „prstoch“ a „dlanI“ tejto kozmickej ruky.