Julie Uhrman. Dvojica slov, ktorá v hernej komunite aj roky po upokojení situácie vzbudzuje v nejednom hráčovi rozhorčenie. Uhrman je totiž manažérka, podnikateľka a v neposlednom rade aj zakladateľka spoločnosti Boxer8, neskôr známej ako Ouya Inc.

Práve táto spoločnosť stojí za vydaním konzoly Ouya, postavenej na operačnom systéme Android. Projekt tejto, aspoň na papieri sľubnej konzoly, začal v roku 2012, pričom hneď na začiatku si to autori namierili rovno na Kickstarter.

Najdrahšie ponaučenie v histórii crowdfundingu?

Technologickí nadšenci, investori a najmä hráči a fanúšikovia vyzbierali na projekt sľubujúci Android a indie hranie na veľkých obrazovkách 8,5 miliónov dolárov. Zároveň nie je tajomstvom, že spočiatku éry crowdfundingu došlo na platformách ako Kickstarter či Indiegogo k nejednému podvodu.

Iné projekty naopak prišli v nesprávnom čase a aj napriek dobrým úmyslom skončili fiaskom. A potom tu je Ouya, ktorá by sa dala považovať za kombináciu oboch. Hráčom sa počas celej kampane bezočivo klamalo. Úmysel ale nebol zlý, len tragicky prevedený.

Zobraziť celú galériu (8)
Screenshot/YouTube/ XOXO Festival

Zároveň, Ouya bola nadčasová a postavila základy pre nasledujúce „drobné“ konzoly. Aktuálne azda najznámejším a najrozšírenejším príkladom je NVIDIA Shield, no v určitom zmysle slova aj služba Google Stadia. Nadšenci, investori a médiá ale ešte pred uvedením tušili, že s projektom niečo nie je v poriadku.

Najväčším a v komunite najviac zapamätateľným dôkazom, že Ouya vyhadzuje nazbierané financie von oknom, je tento rozhovor. CEO Ouye, Juliu Uhrman, spovedá spoluzakladateľ portálu The Verge, Joshua Topolsky, pričom Julie niekoľkokrát potvrdí, že herný priemysel jej nie je najbližší.

Pripomíname, že tento rozhovor pochádza z marca 2013, teda z obdobia, kedy mala konzola vyjsť. Ouya po odklade vyšla až v júni daného roka. Aj napriek pomerne neskorému štádiu vývoja, respektíve takmer okamžite pred vydaním, CEO kontroverznej firmy pôsobí sebavedomo.

Uhrman sa niekoľkokrát opakuje, pričom sama nevie definovať, o aký typ zariadenia sa jedná. Skrz to, o využití konzoly v reálnom svete nevedeli nič ani konzumenti. Vedelo sa však, že krabička s gamepadom bude stať 99 dolárov a jej hardvér bude poháňaný vtedajším Androidom 4.1.

Orientácia na tvrdé hráčske jadro či príležitostných hráčov?

Odpoveď na túto otázku jasná nie je. Ouya bola totiž prezentovaná ako free-to-play herná konzola, ktorá potenciálne mala priniesť malé hry do veľkého formátu. Pod týmto tvrdením si jednu vec ale predstaví hráč a inú zase financiami poháňaný manažment.

Majitelia PlayStationov a Xboxov teda očakávali lacnejšiu alternatívu k ich konzolám, prinášajúca do mobilných hier ducha seriózneho hrania. Manažment v tom ale videl spôsob, ako ešte väčšmi inkasovať, pričom najdôležitejšou premennou rovnice ziskovosti mali byť jednoduché hry na veľkých obrazovkách.

Wikipédia

Televízory. Práve tie sa niekoľkokrát opakujú v rozhovore s Uhrman. Väčšina mobilných hier vtedy nebola a ani teraz nie je zamýšľaná k hraniu s gamepadom, čo ale zaslepené vedenie, ktoré sa do herného biznisu absolútne nerozumelo, vôbec nevedelo.

Alebo nechcelo vedieť. Koncept nefungoval, hardvér bol zastaralý, softvér zle optimalizovaný a vyžadoval si neustále pripojenie k internetu. Horúcim želiezkom v ohni mali byť aj developerské možnosti drobnej krabičky. Tie sa však neujali, keďže ak sa už niekto odhodlal vyvíjať hru exkluzívne pre Ouyu, často titul vyzeral ako HTML drobnosť spočiatku tisícročia.

Zároveň, serióznejší vývojári nevideli v slabej krabičke potenciál, keďže rovnaké nástroje a v oveľa všestrannejšej miere mali dostupné už na počítačoch.

Technická špecifikácie konzoly Ouya

Procesor: Nvidia Tegra 3
RAM: 1 GB
Interné úložisko: 8 GB
Operačný systém: Android 4.1 Jelly Bean s vlastnou Ouya nadstavbou
Podpora 1080p výstupu obrazu
Bluetooth a Wi-Fi
Cena: 99 dolárov

Vzostup, problémy a ešte rýchlejší pád excelentne sumarizuje toto video. V ňom sa rovnako dozvedáme, aké bolo vyhotovenia Ouye. Gamepad, podľa slov vedenia najdôležitejšia časť celého zariadenia, pôsobil až neuveriteľne lacno, a to ako v oblasti tlačidiel, tak aj použitých materiálov, ktoré mali tendenciu sa v rekordne krátkom čase opotrebovať.

Periféria bola poháňaná dvomu batériami, ktorých oddelené uloženie pod ramenami gamepadu pôsobilo komicky. Potenciál sa premrhal aj pri dotykovej ploche podobne, ako tomu je v prípade Dualshocku 4, kde však Ouya zapájala takýto typ interakcie ešte v obmedzenejšej miere ako na PS4.

Kapitolou samou o sebe je operačný systém. Aj keď bol od počiatku zamýšľaný k jedinému využitiu, nebol dostatočne optimalizovaný. Dochádzalo k neustálym problémom s pripojením, či už k internetu alebo perifériám, prechod ponukou bol pomalý a odozva v hrách trvala niekedy aj vyše sekundy.

Zaujímavé zistenie rovnako predstavuje fakt, že použitý operačný systém je prakticky len jednoduchou nadstavbou, ktorú si do otvorenejšieho zariadenia dokáže nainštalovať každý. Navyše, už aj v tej dobe existovali obdobne drahé, no zároveň schopnejšie kúsky.

Boli tu teda aspoň schopné hry?

Keď sa v dnešnej dobe hráč obzrie za knižnicou Ouye, nájde tam niekoľko pomerne zábavných titulov. Knižnicu ako celok zachraňujú poväčšine tituly, dostupné často v hrateľnejšej, krajšej a praktickejšej podobe inde, a to bez toho, aby museli investovať dodatočných (vtedy) 99 dolárov na krabičku.

Konzola disponovala aj niekoľkými exkluzívnymi titulmi, pričom väčšina hráčskej základne si spomenie na jedinú z nich – TowerFall. Išlo o 2D pixel artovú bojovku až pre štyroch hráčov, ktorá v mnohých smeroch kopírovala herné mechaniky Super Smash Bros. od Nintenda.

Najpredávanejšia a najlepšia exkluzivta konzoly, TowerFall (Zdroj: Screenshot/YouTube/Throneful)

A to je asi tak všetko. Ostatné exkluzivity neoslnili, rovnako ako TowerFall mali tendenciu kopírovať slávnejšie alternatívy vtedy obľúbených žánrov (napríklad match 3), no v oveľa horšej, často grafike pripomínajúcej Atari 2600.

Na druhej strane multiplatformové tituly trpeli napríklad už spomínanou horibilnou odozvou, horším vizuálom a tragickou optimalizáciou, doplnenou o neustále výpadky pripojenia internetu.

Ouyu nezachranili ani emulátory (Zdroj: Screenshot/YouTube/ imfiveonethree)

S prižmúrením oboch očí Ouya si našla veľmi strohé zaľúbenie v retro komunite. Vzhľadom na takmer kompletne absentujúcu ochranu, s Android krabičky sa dá až detinsky jednoducho urobiť stredisko emulátorov.Nájdeš tu podporu pre staršie retro kúsky, ako napríklad NES, SNES, Genesis a dokonca aj pre 32-bitovú éru v podobe N64 či PS1.

Aj tu však treba brať na zreteľ pomerne slabú technickú špecifikáciu Ouye, pričom najmä u „novších“ konzol dochádza k spomaľovaniu snímkovania. V jednoduchosti povedané, existujú ďaleko prijateľnejšie metódy, ako emulovať napríklad Super Mario 64 z N64.

Nikdy si o konzole nepočul?

Je dosť možné, že si o konzole Ouya nikdy nepočul. Vyšla totiž 25. júna 2013 a na Slovensko sa oficiálne nedostala. Najhlavnejším predajným kanálom bol totiž Amazon, kde Ouya bola dokonca v prvých dňoch po spustení predaja vypredaná.

Netrvalo dlho, čo na povrch vyplávali recenzie médií a reakcie spotrebiteľov, ktoré len málokedy prekročili priemer. To zabezpečilo, že regály v americkom obchodnom reťazci Walmart sa plnili jednotkami, ktoré nikto nechcel.

Nadšenci totiž nedostali to, čo sa im prezentovalo. Aj keď im to vôbec nemáme za zlé, keďže z prezentácií nie je snáď ani vedeniu jasné, čo chceli ponúknuť.

Lži sa nabaľovali

Ako sme spomínali, Ouya vyzbierala vyše 8 miliónov dolárov, čo ju zaradilo medzi najúspešnejšie herné projekty na Kickstarteri. Skrz klamstvá, zavádzanie, nejasnú víziu a lacné prevedenie, Ouya oficiálne skončila svoju púť v júli 2015.

Keďže Ouya Inc. nič z predaja nezarobila, spoločnosť krátko na to skrachovala. To však neznamená, že oklamaní menší a väčší investori dostali svoje financie naspäť. Spoločnosť v roku 2015 odkúpil hernej komunite dobre známy gigant Razer.

 

Razer sa o konzolu ešte do roku 2019 staral po softvérovej stránke. Odvtedy sú však účty, obchod a v podstate celý operačný systém nepoužiteľný. Rovnaký neporiadok, aký malo vedenie pri stanovovaní vízie, mali asi aj v účtovníctve.

Do dnešného dňa sa totiž nevie, koľko jednotiek sa predalo, keďže jednotlivé zdroje sa od seba líšia. Viaceré z nich však uvádzajú, že Ouye sa predalo okolo 200 000 kusov. Ružové to nebolo ani na poli softvéru. Najúspešnejšieho titulu pre Ouyu, spomínaného TowerFall, sa údajne predalo len niečo málo cez 7000 kusov.

Posledným klincom do rakvy bolo fiasko menom Free the Game Fund. Išlo o iniciatívu spoločnosti Ouya Inc., ktorá spočívala v dofinancovaní projektov, ktoré vyzberali minimálne 50 000 dolárov na Kickstareri. Jedinou podmienkou bolo, aby tituly boli minimálne šesť mesiacov exkluzívne pre Ouyu.

Kickstarter

Ako sa ale dalo čakať, vo väčšine projektov išlo iba podvody, zafinancované pofidernými a často len niekoľkými investormi, pričom sa opakovali ako avatari na účtoch, tak aj mená. Čerešničkou na torte je investor, pomenovaný podľa prípadu nezvestnej osoby.

NEPREHLIADNI
Fenomenálny záujem o hernú legendu. Bulánci vyzbierali už 800 % požadovanej čiastky, autori sľubujú nové prídavky

V závislosti od toho zmenilo vedenie pravidlá programu za pochodu. Hlavnou zmenou bola možnosť uvedenia týchto hier aj na počítačoch, nie však na telefónoch, konzolách či set-top boxoch.

Práve skepticizmus voči programu spôsobil, že väčšina vývojárov, prvotne nadšených z programu, svoje projekty z Ouye stiahla. Nechceli totiž, aby ich duševné vlastníctvo bolo súčasťou veľkého podvodu. Práve kvôli tomu má Ouya tak málo kvalitných exkluzivít.

Ouya sa nepredávala dobre a zabezpečila bankrot miliónovej spoločnosti, no zanechala za sebou dve veľké posolstvá. Prvým bolo poukázanie, aj keď, žiaľ, na príklade, že crowdfundingové kampane nie sú neprestrieľané, dajú sa obísť, a to aj bez dodatočného postihnutia.

Druhé posolstvo sa dokonca zhmotnilo hneď do niekoľkých Android krabičiek, ktoré aj dnes radi pripájame k televízorom. Sú podstatne rentabilnejšie, kvalitnejšie prevedené a najmä zastrešované etablovanými spoločnosťami ako Google, Amazon či NVIDIA. Posledná zo spomínaných sa pritom vo veľkej miere sústredí na hranie, teda niečo, čo Ouya sľubovala a dodržala, ale po svojom.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom