Pri ťažbe rôznych materiálov sú do zeme vykopané hlboké diery, ktoré majú odhaliť všetko, čo sa skrýva pod jej povrchom. V Rusku však pred desiatkami rokov vedci nechali vyhĺbiť ohromnú dieru, aby zistili, aké prekvapenia nájdu v niekoľkokilometrovej hĺbke pod zemou. Najhlbšia diera sveta je stará už vyše 20 rokov, no doteraz drží neprekonaný rekord a ruským výskumníkom odhalila  obrovské prekvapenia. Téme sa venoval aj portál Science Alert.

Na školách žiakov učia, že najhlbším miestom zemského povrchu je Mariánska priekopa, ktorá sa nachádza takmer 11 km pod hladinou Tichého oceánu a doteraz predstavuje neprebádanú oblasť plnú tajomstiev. V Rusku sa však v 70. rokoch minulého storočia vedci rozhodli, že nechajú vyhĺbiť vlastnú najväčšiu dieru, ktorá im mala priniesť pohľad na to, čo naša Zem skrýva pod povrchom. Dnes je ale táto diera zaplombovaná a jej okolie pripomína už len akúsi skládku odpadu.

Najhlbšia diera v zemi odhalila históriu našej planéty

Do roku 1994 sa tak pomocou špeciálnej technológie podarilo vyhĺbiť 12 km hlbokú dieru, ktorá odvtedy nesie názov „Kola Superdeep Borehole“. Na prvý pohľad sa môže zdať, že takáto diera odhalí tajomstvá Zeme predovšetkým paleontológom, no s týmto vedným odborom nemá nič spoločné. Rusi začali s hĺbením diery ešte v 70. rokoch minulého storočia a v priebehu ďalších 24 rokov postupne pokračovali, aby sa dostali do väčšej hĺbky, informuje IFLScience.

Zobraziť celú galériu (2)

Porovnanie hĺbky najhlbšej diery v zemi s inými monumentami na planéte. Zdroj: Imgur

Nenechaj si ujsť
Vedcom sa podarilo objaviť dôkazy prvého života na Zemi. Môžu odhaliť pôvod zložitých organizmov

Ako sa však robotníci dostávali stále hlbšie, teplota narastala a neskôr bolo kvôli neočakávane vysokej teplote (180 °C) hĺbenie diery pozastavené. Zastavenie vŕtania potom ovplyvnil aj rozpad Sovietskeho zväzu. Veľkým problémom pritom boli aj vtedajšie technológie, ktoré neumožnili, alebo iba s ťažkosťami dokázali kopať tak hlboko v zemi.

Problém v podobe vysokej teploty

Už po prekonaní hĺbky 6,7 km však vedci objavili mikroskopické fosílie 24 rôznych jednobunkových organizmov, ktoré dávno vyhynuli. Tiež sa im naskytol pohľad na 2,7 miliardy rokov staré skaly, ktoré sa nachádzali v obrovskej hĺbke, kde bola, samozrejme, aj extrémne vysoká teplota. Vedci nepredpokladali, že by sa mohla vyšplhať až na spomínaných 180 °C a očakávali, že namerajú teplotu približne 100 °C.

Zobraziť celú galériu (2)

Rakot13/CC BY-SA 3.0

Veľkým prekvapením pre všetkých ale bolo, keď pri hĺbení diery do finálnej hĺbky narazili na vodu, o ktorej si mysleli, že vznikla kombináciou vodíka a kyslíka, ktorý bol vytlačovaný zo skál pri vŕtaní. Na rozdiel od vody na povrchu, táto pochádzala z minerálov v zemi, čo nebolo dovtedy nikdy pozorované. Napriek tomuto pozoruhodnému projektu sa Rusi nedostali ani k zemskému plášťu, ktorý sa začína 35 km pod zemskou kôrou.