Zdá sa, že vedci úplnou náhodou objavili veľmi sľubnú formu liečby rakoviny pomocou doposiaľ neznámeho typu imunitnej bunky. Laboratórne testy ukazujú, že dokáže účinne vyhľadať a zabiť rôzne typy rakovinových buniek.

Toto sú zatiaľ najpresnejšie detaily posledného preklopenia magnetických pólov Zeme. Vieme, koľko trval celý proces

Presne pred 59 rokmi vyskúšalo Rusko najsilnejšiu vodíkovú bombu histórie. Pozri si prísne tajné video výbuchu

Revolučné riešenie: AI odhalí Covid-19 u asymptomatických ľudí len vďaka nahrávke kašľa

Portál ScienceAlert nedávno priniesol informácie o vzrušujúcom výskume, ktorý by sa mohol v budúcnosti pretaviť do účinnej formy liečby rakoviny. Tento výskum vychádza z náhodného objavu nového druhu imunitného bunkového receptora, ktorý by mohol vydláždiť cestu pre nový spôsob liečby rakoviny za pomoci takzvaných T-buniek, respektíve T-lymfocytov.

Čo sú to vlastne T-bunky?

Liečba rakoviny za pomoci T-buniek je pomerne nová oblasť onkológie. Samotné T-bunky sú typom leukocitov, respektíve bielych krviniek, ktoré sa podieľajú na fungovaní nášho imunitného systému. Vedci tieto bunky začali využívať, nakoľko sa dokážu aktivovať pri kontakte s poškodenými alebo cudzími bunkami v tele a následne ich zlikvidovať. Takýmto spôsobom pomáhajú bojovať proti infekciám a chorobám.

Jednou z najbežnejších foriem liečby T-bunkami je takzvaná terapia CAR-T (Chimeric Antigen Receptor T-cells), pri ktorej sa vedci snažia posilniť prirodzenú funkciu T-buniek a nasmerovať ich na nádorové bunky. Terapia prebieha tak, že vedci extrahujú T-bunky z krvi pacienta a následne ich geneticky upravia v laboratóriu. Touto úpravou ich dokážu špecificky identifikovať a zacieliť na konkrétne nádorové bunky. Po úprave sú tieto bunky rozmnožené a následne podané späť pacientovi. Jedným z obmedzení tejto formy terapie spočíva v tom, že takto upravené T-bunky sú schopné rozoznať len niektoré druhy rakoviny. Navyše, celá terapia je presonalizovaná pre konkrétnych pacientov.

Dôvodom sú takzvané T-bunkové receptory TCR, ktoré sa zvyknú označovať aj ako ľudské leukocytné antigény HLA. Práve ľudské leukocitné antigény umožňujú T-bunkám detegovať nádorové bunky, no medzi jednotlivcami sa líšia. Práve v tomto bode prináša nový objav prevratnú novinku, pretože vedci možno našli nový typ receptora, ktorý tieto problémy zatiaľ nepozná.

Náhodný objav, ktorý pomôže liečiť rôzne druhy rakovín

Ako informuje portál Telegraph, vedci z Cardiffskej univerzity učinili náhodný objav nového typu T-bunkového receptora, takzvanú receptorovú molekulu MR1. Tento objav sa im podarilo učiniť, keď analyzovali krv z krvnej banky vo Walese, pričom hľadali imunitné bunky, ktoré by mohli pomôcť v boji proti baktériám.

MR1 funguje podobne ako HLA, pokiaľ ide o vyhľadávanie nádorových buniek. Rozdiel je však v tom, že MR1 sa nemení naprieč ľudskou populáciou. To znamená, že teoreticky by mohol tvoriť základ terapie T-buniek, ktorá by fungovala pre oveľa širší okruh pacientov. Predbežné laboratórne štúdie ukázali, že imunitné bunky vybavené novým receptorom dokážu zabiť rakovinu pľúc, kože, krvi, hrubého čreva, prsníka, kostí, prostaty, vaječníkov, obličiek a krčka maternice.

Vedci ale doposiaľ testovali nový druh receptora MR1 len na myšiach infikovaných leukémiou a ľudských bunkách, nie však na živých pacientoch. Hoci sú laboratórne testy sľubné, vedci pripomínajú, že výskum si vyžaduje ešte veľa práce. Stále napríklad nevedia presne určiť, koľko druhov rakovín dokáže táto terapia liečiť.

Na otázku, či tento náhodný objav neznamená, že špeciálnym receptorom nie je vybavený každý človek a niekto vo Walse je imúnny voči rakovine, prof. Andrew K. Sewell pre Telegraph odpovedal: „Možno. Táto imunitná bunka by mohla byť zriedkavá alebo to môže byť tak, že veľa ľudí má tento receptor, ale z nejakého dôvodu nie je aktivovaný. Len to ešte nevieme.“

Profesor Sewell naznačil, že o objav sa zaujíma množstvo „správnych ľudí“, čo znamená, že v blízkej dobe by mohol v prípade liečby receptorom MR1 nastať značný pokrok. Pokusy na živých pacientoch by sa takto mohli začať už v novembri. Bude teda veľmi zaujímavé sledovať, či sa výskum posunie ďalej. Prácu vedeckého tímu spolu s prof. Andrewom K. Sewellom môžeš nájsť v žurnále Nature Immunology.