Na Slnku došlo k najväčšej erupcii tohto cyklu a sú to najsilnejšie erupcie za posledných sedem rokov. Vďaka tomu budeme môcť pozorovať polárnu žiaru. Informoval o tom portál Science Alert.

Dňa 3. októbra došlo k erupcii s intenzitou X9.0, ktorá vypukla v oblasti AR 3842, priamo v strede slnečného disku. Sprevádzalo ju tzv. halové vyvrhnutie koronálnej hmoty (CME) – výbuch nasmerovaný priamo na Zem. Je to už druhá erupcia triedy X v októbri 2024. Obe erupcie pochádzajú z rovnakej aktívnej oblasti slnečných škvŕn. Je zároveň najsilnejšou od septembra 2017, kedy Slnko vypustilo erupciu s intenzitou až X11.88.

Jedna z dvadsiatich najsilnejších erupcií

Slnko sa momentálne nachádza vo vrcholovej fáze svojho 11-ročného cyklu aktivity, preto sú erupcie časté a nekontrolovateľné. Od začiatku roka 2022 sa objavujú takmer denne, väčšinou sa jedná o menšie výbuchy. V poslednej dobe však pozorujeme nárast počtu erupcií triedy X, ktorá je najsilnejšou kategóriou, akú vieme zaznamenať. A práve erupcia X9.0 z dňa 3. októbra patrí medzi 20 najsilnejších zaznamenaných erupcií.

Erupcia vypukla v oblasti slnečných škvŕn AR 3842, ktorá je známa zložitou magnetickou štruktúrou, označovanou ako „Beta-Gama-Delta“ klasifikáciou. Slnečné škvrny na Slnku sú oblasti, kde je magnetické pole dočasne silnejšie a bývajú magneticky nestabilné. Magnetické polia s opačnou polaritou sa môžu preplietať, prasknúť a znova spojiť, čím sa uvoľní energia vo forme slnečnej erupcie.

Oblasti slnečných škvŕn Beta-Gamma obsahujú zóny s opačnými polaritami, ktoré sa len ťažko spájajú. Oblasti Delta majú opačné polarity natlačené do malého priestoru, čo zvyšuje šancu na intenzívnu a opakujúcu sa aktivitu. A práve to môžeme pozorovať v aktívnej oblasti AR 3842.

Vplyv na Zem

Slnečné erupcie môžu ovplyvniť aj našu planétu, hoci my sme na povrchu v bezpečí, pretože röntgenové a gama žiarenie nepreniká hlboko do atmosféry. Silné výbuchy však môžu dočasne narušiť vysokofrekvenčné rádiové komunikačné systémy. Najsilnejšie účinky majú pri vypustení koronálnej hmoty (CME). Keď CME zasiahne zem, jeho častice interagujú s magnetosférou a môžu vyvolať geomagnetickú búrku. Elektrické prúdy vo vyšších vrstvách atmosféry môžu spôsobiť výkyvy v elektrických sieťach. Satelity čelia zvýšenému odporu, čo môže viesť k potrebe korekcie ich dráhy, môže dôjsť aj ku narušeniu satelitnej komunikácie a GPS signálov.

Polárna žiara aj na Slovensku

Jednotlivé CME, aj keď sú sprevádzané silnými erupciami pravdepodobne nespôsobia veľké problémy. Môžeme však očakávať polárne žiary. „Erupcie vyprodukovali plazmatické oblaky putujúce čiastočne aj smerom k Zemi a zrejme tá druhá, včerajšia by mala spôsobiť silné polárnu žiaru zo soboty na nedeľu,“ uviedol Petr Horálek, astronóm a fotograf z Fyzikálneho ústavu v Opave. Presný čas pozorovania sa nedá určiť, je preto potrebné sledovať aktivitu slnečného vetra. Národný úrad pre oceány a atmosféru v USA (NOAA) predpovedá silu búrky triedy G3, čiže s polárnymi žiareniami, ktoré budú viditeľné aj u nás. Ako ďalej uviedol Horálek, jediným problémom v pozorovaní je nepriaznivé počasie. Predpokladá, že oblačnosť sa ešte môže potrhať v okolí Nízkych Tatier a na východe.

Vznik polárnej žiary

Polárne žiary vznikajú keď slnečné častice narážajú do magnetického poľa Zeme a sú usmerňované a urýchľované pozdĺž magnetických polí do vysokých zemepisných šírok, kde sú vypúšťané do horných vrstiev atmosféry. Ich interakcie s časticami v atmosfére vytvárajú ionizáciu čo vytvára svetelné žiaru v rôznych farbách v závislosti od zloženia prvkov v atmosfére.

Čítajte viac z kategórie: Novinky