Na Mesiaci sa nachádza voda nielen na jeho chladných tienistých miestach, ale aj na miestach, kde dopadá slnečné žiarenie. Tento objav natrvalo potvrdzuje dohady, že voda sa môže nachádzať aj na slnečnej strane Mesiaca, informovala NASA na svojom webe.

O prítomnosti vody na Mesiaci vieme už niekoľko rokov vďaka viacerým misiám, vrátane orbitálnej sondy LRO, ktorá potvrdila existenciu ľadu v zatienených oblastiach, ale aj prostredníctvom Cassini a Chandrayaan-1, ktoré našli určité dôkazy o vode nachádzajúcej sa na „slnečných miestach“.

Tie však nedokázali s určitosťou rozlíšiť, či sa jedná o vodu, alebo hydroxyl. Uvedené pozorovania totiž detegovali na lunárnom povrchu určitú formu vodíka, jej podobu však nebolo možné potvrdiť. To všetko sa dnes mení vďaka lietajúcemu observatóriu SOFIA, ktoré je vybavené jedinečnými prístrojmi na diaľkový prieskum povrchu Mesiaca v infračervených vlnových dĺžkach.

Observatórium SOFIA je upravený Boeing 747SP vybavený teleskopom s priemerom 2,6 metra. Vzhľadom na to, že sa toto observatórium pohybuje vo výške 13,7 km, teleskop dokázal pomocou infračervenej kamery FORCAST zachytiť špecifickú vlnovú dĺžku jedinečnú pre molekuly vody. Všetky podrobné informácie boli zverejnené v žurnále Nature Astronomy.

Prieskum observatória SOFIA potvrdil prítomnosť vody v kráteri Clavius, čo je druhý najväčší kráter nachádzajúci sa na privrátenej strane Mesiaca. V tomto kráteri boli vedci schopní detegovať molekuly vody nachádzajúce sa na rozličných miestach, a to dokonca aj na tých, na ktoré dopadajú slnečné lúče, informoval web Wired.

„Neverila som, že molekulárna voda môže existovať na povrchu Mesiaca“, uviedla hlavná autorka štúdie. Casey Honniball. Až doposiaľ sa totiž vedci domnievali, že voda vydrží na lunárnom povrchu iba vtedy, keď sa zachytí do „studených pascí“ (oblasť dostatočne chladná na to, aby dokázala zmraziť prchavé látky). Tie sa nachádzajú v permanentne zatienených oblastiach, kde sa teploty pohybujú okolo -128 stupňov Celzia.

Nové údaje však naznačujú, že voda sa nachádza aj mimo týchto oblastí v podobe molekúl uväznených v sklovitom regolite, ktorý ju chráni pred drsným prostredím. Tento objav však so sebou prináša množstvo otázok, pričom tou azda najdôležitejšou je, ako sa vôbec voda mohla zachytiť v týchto zrnách.

The Electrochemical Society

Jednou z možností je, že voda na Mesiaci vznikla prostredníctvom protónov nachádzajúcich sa v slnečnom vetre, ktoré intrigujú s lunárnym regolitom bohatým na kyslík, čím sa vytvorí hydroxyl, teda vodu, ktorej chýba jeden z atómov vodíka. Ten bol objavený na rôznych miestach na Mesiaci, ale ako sme už spomínali, sondy neboli vybavené nástrojmi, ktoré by dokázali rozpoznať, či sa jedná o vodu, alebo o hydroxyl.

Ukázalo sa však, že observatórium SOFIA túto úlohu hravo zvládne. Vedci z týchto meraní dokázali dokonca určiť, že v pozorovaných miestach sa nachádzala voda v množstve 100 až 412 častíc na milión, čo je 100-krát menej ako má Saharská púšť. V najbližších letoch uskutočnených observatórium SOFIA sa vedci zamerajú na hľadanie ďalšej vody, aby sa dozvedeli viac o tom, ako sa voda na Mesiaci vytvára a udržiava aj na týchto „slnečných miestach“.

Hoci vedci objavili iba veľmi malé množstvo vody, ktoré zrejme astronauti nedokážu lepšie využiť, ďalšia štúdia publikovaná v žurnále Nature Astronomy naznačuje, že na Mesiaci sa nachádza oveľa viac vody než sme predpokladali. Táto štúdia sa zameriava na tienisté a chladné oblasti, kde sa nachádza množstvo vodného ľadu.

V nej vedci na základe počítačových modelov zostavených z údajov získaných sondou LRO dokázali určiť, že na Mesiaci sa môže nachádzať až niekoľko miliárd studených pascí s priemerom iba pár centimetrov. Tie boli podľa všetkého doteraz pre nás „neviditeľné“, pretože sonda dokázala zaznamenať iba tie, ktoré majú rozlohu aspoň 250 metrov štvorcových. Vedci však upozorňujú, že ich údaje bude nutné ešte potvrdiť ďaľšími údajmi zaznamenanými priamo z povrchu.