Keď pred rokmi preletel našou slnečnou sústavou objekt známy ako 1I /’Oumuamua, vedci ostali šokovaní a zároveň nadšení z objavu, ktorý sa dovtedy nepodaril. Išlo o vôbec prvý medzihviezdny objekt, ktorý sa počas preletu našou sústavou podarilo identifikovať a kvôli zvláštnemu správaniu niektorí experti polemizovali aj o možnosti, že išlo o mimozemskú vesmírnu loď. Ako upozorňuje UniverseToday, na výskume tohto objektu vedci stále pracujú a podarilo sa im zistiť, z akých systémov môže pochádzať.

Môžu za ne drobné hviezdy

Pri analýze dráhy a fyzikálnych vlastností objektu vedci narazili na zaujímavý paradox. Na jednej strane sa zdalo, že má suchý, kamenný povrch podobný asteroidom, no zároveň vykazoval zrýchlenie, ktoré nemožno vysvetliť iba gravitačnými vplyvmi. Takéto správanie je typické pre kométy, kde uvoľňujúce sa prchavé látky pôsobia ako malé trysky meniace ich dráhu.

chcem_inzerovat_button text=“PRIDAJ sa do exkluzívnej technologickej skupiny na Facebooku“ url=“https://www.facebook.com/groups/1084953056180554„]

Jednou z najpravdepodobnejších hypotéz o vzniku ‘Oumuamuy je tzv. prílivová fragmentácia. Tento proces nastáva, keď sa veľké teleso, bohaté na prchavé látky (napríklad kométa), dostane pri vysokej rýchlosti príliš blízko k svojej materskej hviezde. Silné gravitačné sily ho roztrhajú na dlhé, tenké úlomky. Vysoké teploty v blízkosti hviezdy zároveň spôsobia, že sa na povrchu vytvorí spečená kamenná vrstva, zatiaľ čo vnútri môže zostať skrytý ľad.

Podľa novej štúdie môže tento proces vysvetliť nielen tvar spomínaného medzihviezdneho objektu, ale aj jeho zvláštne správanie. Priestor medzi hviezdami môže byť teda plný podobných „medzihviezdnych dýk“ – fragmentov starých komét putujúcich kozmom po dramatických interakciách s hviezdami.

Z analýzy vyplýva, že najjednoduchšie podmienky na vznik takýchto objektov by mohli existovať v systémoch s bielymi trpaslíkmi, teda hustými zvyškami hviezd po ich zániku. Tieto hviezdy sú často obklopené vzdialenými pásmi komét podobnými Oortovmu mračnu obklopujúcemu našu sústave. Ak sa kométa dostane dostatočne blízko k bielemu trpaslíkovi, môže dôjsť k jej prílivovej fragmentácii a následnému vyvrhnutiu úlomkov do medzihviezdneho priestoru.

Hyperbolická trajektória Oumuamua cez našu slnečnú sústavu.
Wikimedia

Potenciálnych systémov je mnoho

Ďalším dôležitým faktorom je prítomnosť obrovských planét. Simulácie ukázali, že systémy s obrom veľkosti Jupitera môžu výrazne prispievať k vzniku objektov podobných ‘Oumuamue. Najúčinnejšie sú systémy, kde tieto planéty obiehajú vo vzdialenejších excentrických dráhach – ich gravitačné pôsobenie totiž dokáže efektívne narúšať dráhy zárodkov planét a uľahčovať ich vyhodenie z domovského systému.

Na druhej strane, tzv. horúce Jupitery, teda plynné obry krúžiace veľmi blízko pri svojej hviezde, nie sú také efektívne pri tvorbe medzihviezdnych objektov. Ich gravitácia síce ovplyvňuje okolité telesá, no nevytvára dostatočne silné interakcie potrebné na prílivovú fragmentáciu.

Hoci štúdia priniesla silný teoretický rámec pre proces, ktorý mohol vytvoriť ‘Oumuamuu, presný typ systému, z ktorého pochádza, zostáva záhadou. Autori práce naznačujú, že najpravdepodobnejšími kandidátmi sú systémy s viacerými planétami, keďže tieto sú vo všeobecnosti efektívnejšie pri produkcii medzihviezdnych objektov.

Chceli ho dohnať

Známy teoretický fyzik Avi Loeb uvažoal nad možnosťou, že bol tento objekt v skutočnosti mimozemským zariadením. Túto teóriu má podporovať zrýchlenie objektu počas preletu okolo Slnka. Kométy sú síce schopné takisto zrýchliť, avšak vypúšťajú pri tom množstvo prachu a plynov, ktoré však observatóriá v tomto prípade nezachytili. Vedci preto navrhli sondu, ktorá by objekt dobehla, avšak zdá sa, že ostane len na papieri.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP