Predstava, že inteligentný život vo vesmíre existuje priamo za rohom, je lákavá, no realita môže byť oveľa menej priaznivá. Nová štúdia vedcov naznačuje, že ak mimozemské civilizácie skutočne existujú, sú nielen nesmierne vzácne, ale s najväčšou pravdepodobnosťou aj staršie o stovky tisíc rokov a ukryté na odľahlých miestach galaxie. Najbližšia by podľa výpočtov mohla byť vzdialená približne 33-tisíc svetelných rokov, teda na opačnej strane Mliečnej cesty. Na zaujímavú štúdiu upozornil portál Interesting Engineering.

Krehká rovnováha života na planétach

Vedci z Inštitútu pre výskum vesmíru Rakúskej akadémie vied sa zamerali na otázku, čo musí planéta spĺňať, aby dokázala udržať život až do štádia technologickej civilizácie. „Mimozemské inteligencie v našej galaxii sú pravdepodobne veľmi zriedkavé,“ uviedol spoluautor štúdie Manuel Scherf.

Rozhodujúca je pritom atmosféra. Zem je unikátna kombináciou 78 % dusíka, 21 % kyslíka a iba 0,042 % oxidu uhličitého. Príliš málo CO₂ znamená kolaps biosféry, pretože rastliny strácajú schopnosť fotosyntézy, no nadbytok zas vedie k skleníkovému efektu alebo toxicite. Regulátorom tejto rovnováhy sú platňová tektonika a uhlíkovo-silikátový cyklus, ktoré dlhodobo udržiavajú stabilitu. Ani to však nie je večné.

„V určitom bode sa z atmosféry odčerpá toľko oxidu uhličitého, že fotosyntéza prestane fungovať. Pre Zem sa to očakáva v horizonte 200 miliónov až približne jednej miliardy rokov,“ vysvetľuje Scherf.

Modely atmosfér ukázali, že planéta s 10 % CO₂ by dokázala podporovať biosféru približne 4,2 miliardy rokov, zatiaľ čo pri 1 % by šlo o 3,1 miliardy rokov. Nestačí však len oxid uhličitý – zásadný je aj kyslík, ktorý musí presiahnuť 18 %. Bez neho by nielenže neexistovali veľké komplexné organizmy, ale ľudstvo by nikdy nedokázalo využiť oheň, taviť kovy a vybudovať technológiu.

Čas hrá proti nám

Na Zemi trvalo 4,5 miliardy rokov, kým sa z jednoduchých organizmov vyvinul druh schopný stavať technológie. Autori štúdie preto porovnali trvanie biosfér s časom potrebným na vznik civilizácie a s jej možnou životnosťou. Výsledky sú triezve: na planéte s 10 % CO₂ by musela technologická civilizácia prežiť aspoň 280-tisíc rokov, aby mala ľudská civilizácia vôbec šancu mať v galaxii „suseda“.

NASA/ESA/CSA/Midjourney (Úprava redakcie)

„Aby existovalo desať civilizácií súčasne s nami, priemerná životnosť by musela presiahnuť 10 miliónov rokov,“ dodáva Scherf. To je neporovnateľne viac, než pár tisícročí, počas ktorých sa človek považuje za technologický druh. Ak by sme teda niekedy zachytili signál od inej inteligentnej civilizácie, takmer určite by bola staršia a pokročilejšia než my.

Prečo sa hľadanie nesmie zastaviť

Hoci sa vyhliadky zdajú pochmúrne, autori zdôrazňujú, že hľadanie mimozemských civilizácií (SETI) má zmysel. „Aj keď sú ETI vzácne, existuje len jeden spôsob, ako to zistiť, a tým je ich hľadanie. Ak nič nenájdeme, naša teória sa posilní. Ak však SETI uspeje, pôjde o jeden z najväčších vedeckých prelomov vôbec, pretože budeme vedieť, že nie sme vo vesmíre sami,“ uzatvára Scherf.

Výskum je zároveň mementom pre Zem samotnú. Náš ekosystém je výsledkom krehkej rovnováhy plynov a geologických procesov, ktorá nemusí pretrvať večne. Už len tento fakt je dôvodom, prečo by sme nemali ohrozovať jemnú stabilitu vlastnej planéty.

Čítajte viac z kategórie: Novinky