Aj keď to nevidíme, prostredie kde bývame, pracujeme či študujeme, je domovom komplexného ekosystému baktérií, húb, vírusov a iných mikroorganizmov. „Vnútorný mikrobióm“ vplýva aj na naše zdravie, hoci si to často neuvedomujeme. Ako uvádza portál The Conversation, naše prostredie, v ktorom žijeme, môže ovplyvňovať fungovanie celého tela – od imunity až po duševné zdravie.

„Vnútorný mikrobióm“

Pojem mikrobióm sa skôr spája s mikróbami, ktoré žijú v nás a na nás. Tak ako my máme svoj mikrobióm, má aj naše prostredie, v ktorom žijeme. Len pre predstavivosť, bežný domáci prach obsahuje približne 9 000 rôznych druhov mikroorganizmov.

To, aký bude mať „vnútorný mikrobióm“ náš domov, si formujeme sami. Každá z našich činností, či už je to varenie, upratovanie, ako aj ďalší obyvatelia, vrátane domácich zvierat ovplyvňujú zloženie mikrobiálnej komunity v domácnostiach. Dokonca aj dizajn a konštrukcia budovy, ventilácia, prítomnosť denného svetla či použité stavebné materiály môžu podporovať alebo naopak obmedzovať rast určitých druhov mikróbov.

Freepik

Vplyv na naše zdravie

„Vystavenie rôznorodému spektru mikróbov môže posilniť náš imunitný systém, najmä počas detstva. Táto myšlienka vychádza z hygienickej hypotézy, ktorá naznačuje, že skoré vystavenie mikróbom pomáha imunitnému systému naučiť sa rozlišovať medzi škodlivými a neškodnými látkami. To môže znížiť pravdepodobnosť vzniku určitých alergií a autoimunitných ochorení,“ uvádza docent Samuel J. White z York St John University.

Pozitívnym vplyvom je aj to, že môže posilniť imunitu voči bežným ochoreniam dýchacích ciest, ako sú chrípka či prechladnutie. Negatívna stránka však spočíva v tom, že niektoré prostredia s nedostatočnou ventiláciou a vysokou vlhkosťou podporujú rast škodlivých patogénov. Plesne a vlhkosť sú často spojené s astmou a rôznymi alergiami. Zlá ventilácia zvyšuje riziko šírenia respiračných ochorení, vrátane COVID-19.

Vedci tiež upozorňujú na časté používanie antimikrobiálnych čistiacich prostriedkov, z ktorých vznikajú baktérie odolné voči antibiotikám, čo predstavuje vážnu hrozbu pre verejné zdravie.

Objavujúce sa dôkazy naznačujú, že vnútorný mikrobióm môže ovplyvniť aj našu psychiku. Mestský spôsob života je spájaný so zvýšeným rizikom depresií a iných duševných problémov. Jedným z možných faktorov je znížená mikrobiálna rozmanitosť u ľudí žijúcich v mestách, čo môže narušiť spojenie medzi črevným a mozgovým mikrobiómom.

Ako môžeme ovplyvniť „vnútorný mikrobióm“

Dbať na vhodný mikrobióm nášho prostredia by sme mali aj z dôvodu času, ktorý trávime vo vnútri budov. Podľa vedcov môžeme pozitívne ovplyvniť vnútorný mikrobióm už aj pri navrhovaní budov, a to použitím prírodných materiálov, ako je drevo, ktoré môže hostiť prospešné mikróby, či použitím vhodného ventilačného systému.

Ďalšou vhodnou stratégiou je používanie probiotík aj v čistiacich prostriedkoch, ktoré do prostredia pridávajú prospešné mikróby, čím pomáhajú vytlačiť škodlivé baktérie. Nepostrádateľnou podporou sú aj izbové rastliny, ktoré čistia vzduch a podporujú mikrobiálnu diverzitu.