Mesiac je v centre našej pozornosti odkedy ho naši predkovia zočili na oblohe. Prakticky nikdy sa táto naša prirodzená družica nestiahla do úzadia a rôznym spôsobom nás sprevádza dejinami. Náš verný spoločník je aktuálny aj dnes a podľa vedcov môže ísť o akéhosi čierneho koňa čo sa týka nášho pátranie po vode vo vesmíre. Potvrdzuje to aj najnovší výskum, na ktorý upozornil portál ScienceAlert.

Voda na povrchu Mesiaca

Mesiac je pritom v porovnaní so Zemou veľmi suchým miestom – nemá žiadne jazerá, rieky ani oceány. Voda na Mesiaci je väčšinou skrytá v mineráloch, ktoré tvoria jeho povrch. Vedci sa donedávna domnievali, že väčšina tejto vody sa nachádza v hlbokých kráteroch blízko pólov, ktoré nikdy nezasiahne priame slnečné svetlo.

Nedávne zistenia tímu Rogera Clarka však naznačujú, že voda je prítomná aj v iných oblastiach Mesiaca, a to vo forme molekúl viazaných na minerály, ktoré tvoria povrchové vrstvy Mesiaca. Tento objav umožnila misia indickej vesmírnej agentúry Chandrayaan-1, ktorá obiehala okolo Mesiaca v rokoch 2008 a 2009.

Pomocou prístroja Moon Mineralogy Mapper vedci zhromažďovali údaje o infračervenom svetle odrazenom z povrchu Mesiaca a analyzovali spektrum, ktoré naznačovalo prítomnosť vody a hydroxylu.

Nová štúdia publikovaná v The Planetary Science Journal ukazuje, že voda a hydroxyl – molekula zložená z vodíka a kyslíka – sú prítomné na povrchu Mesiaca vo všetkých jeho častiach. Dokonca aj v oblastiach, ktoré sú vystavené priamemu slnečnému žiareniu. Tento prelomový objav môže významne ovplyvniť budúce misie na Mesiac a rozšíriť naše chápanie jeho geologickej histórie.

Podľa planetárneho vedca Rogera Clarka z Planetary Science Institute by tento nález mohol mať zásadný vplyv na budúcich astronautov. „Voda sa teraz nemusí nachádzať len v polárnych oblastiach Mesiaca, ako sme si doteraz mysleli, ale aj v rovníkových oblastiach, čo môže otvoriť nové možnosti pre lunárne misie,“ vysvetľuje Clark.

Dôležitosť pre budúcnosť lunárneho prieskumu

Zistenie, že voda je rozšírená po celom Mesiaci, mení pohľad na jeho potenciálne využitie pri budúcich misiách. „Keď astronauti v budúcnosti pristanú na Mesiaci, budú môcť nájsť vodu aj mimo polárnych oblastí, čo môže výrazne zlepšiť ich možnosti pri plánovaní dlhodobých pobytov,“ vysvetľuje Clark.

Voda na Mesiaci však nezostane navždy. Slnečný vietor postupne ničí molekuly vody na mesačnom povrchu, no zanecháva hydroxyl. Tento proces prebieha milióny rokov, pričom nové hydroxylové molekuly sa vytvárajú, keď slnečný vietor privádza vodík, ktorý sa viaže na kyslík v mesačných mineráloch.

Pre budúce misie je objav vody na celom povrchu Mesiaca dôležitým krokom vpred. Vďaka spracovaniu minerálov bohatých na hydroxylové skupiny by astronauti v budúcnosti mohli využiť tento zdroj na výrobu pitnej vody či dokonca kyslíka pre dýchanie. Týmto spôsobom by mohli byť lunárne misie menej závislé od dodávok zo Zeme, čo by otvorilo nové možnosti pre ľudské osídlenie Mesiaca.