Midjourney/Pixabay/Úprava redakcie

Po rokoch výskumu a nejasností priniesli vedci presvedčivý dôkaz, že vnútro Mesiaca ukrýva pevné jadro s hustotou podobnou železu. Tento objav zásadne mení naše chápanie vývoja Mesiaca a jeho histórie, a dokonca ponúka kľúč k hlbšiemu poznaniu celého vývoja slnečnej sústavy. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Vnútorná štruktúra Mesiaca

Tím vedený francúzskym astronómom Arthurom Briaudom použil údaje z vesmírnych misií, ako aj z meraní gravitačných interakcií medzi Zemou a Mesiacom. Tieto dáta pomohli vytvoriť detailný model mesačného jadra. Výskum publikovaný v žurnále Nature potvrdil, že jadro Mesiaca je podobné zemskému: vonkajšie jadro je tekuté, zatiaľ čo vnútorné je pevné a má polomer približne 258 kilometrov. Hustota vnútorného jadra dosahuje 7 822 kg/m³, čo zodpovedá hustote železa.

NASA/LRO/NAC

Je dlhodobo známe, že Mesiac mal v minulosti magnetické pole, ktoré však zmizlo pred zhruba 3,2 miliardami rokov. Vzhľadom na to, že magnetické pole vzniká pohybom v kovovom jadre, čo robí pochopenie jeho štruktúry kľúčovým. Tento nový objav potvrdzuje, že mesačné jadro je zložené podobne ako zemské, čo naznačuje, že aj dynamika ich vývoja bola do istej miery podobná.

Vznikli úplne inak

Mars, podobne ako Zem, je jednou z mála kamenných planét so svojimi mesiacmi. Zatiaľ čo vznik Mesiaca pri Zemi je pomerne dobre zdokumentovaný a pripisuje sa zrážke s protoplanétou Theia, pri Phobose a Deime chýbajú jednoznačné dôkazy. Doteraz existovali dve hlavné teórie, no najnovšie simulácie prinášajú tretiu možnosť, kompromis medzi dopadom a zachytením.

Na prvý pohľad sa zdá, že Phobos a Deimos majú charakteristiky podobné malým asteroidom. Preto vznikla teória, že ide o zachytené objekty. Tento model však naráža na problémy. Mars má relatívne slabú gravitáciu, čo robí zachytenie dvoch asteroidov mimoriadne nepravdepodobným. Navyše, zachytené mesiace by mali skôr eliptické orbity, zatiaľ čo Phobos a Deimos obiehajú po kruhových dráhach. Viac informácií o tejto problematike nájdeš v samostatnom článku.

Vedci navyše odhalili procesy hlboko v mesačnom plášti, kde dochádza k pohybu hustých materiálov smerom k jadru, zatiaľ čo ľahšie stúpajú na povrch. Tieto procesy pomáhajú vysvetliť zloženie mesačných hornín a vulkanickú aktivitu, ktorú sme pozorovali na jeho povrchu.

Midjourney/Matt jones/NASA/Úprava redakcie

Podobné výsledky, ako v minulosti

Podobné výsledky publikoval už v roku 2011 tím vedený Renee Weberovou z NASA, ktorý taktiež identifikoval pevné jadro pomocou seizmických údajov z misií Apollo. Aktuálny výskum tieto staršie dáta potvrdzuje a rozširuje, čím vedci uzatvárajú dlhoročnú debatu o stave mesačného jadra.

Nové misie na Mesiac, plánované na najbližšie roky, by mohli túto teóriu potvrdiť priamo pomocou presnejších seizmických meraní. Ak sa tak stane, môžeme očakávať ďalšie prevratné poznatky o minulosti Mesiaca, ktoré by nám pomohli lepšie pochopiť aj históriu Zeme a iných planetárnych telies.

Koncepty generačných lodí a vesmírnych kolónií NASA

GALÉRIA+ 3

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP