Tentoraz totiž nejde o krátku návštevu alebo symbolické zapichnutie zástavy. Ambícia je tentokrát oveľa väčšia: zostať tam natrvalo a z Mesiaca urobiť odrazový mostík pre ďalšie výpravy do hlbšieho vesmíru.

Základňa na Mesiaci

Šéf NASA Jared Isaacman predstavil 24. marca 2026 vo Washingtone rozsiahly plán na vybudovanie prvej stálej základne na Mesiaci. Základňa má vyrásť pri južnom póle Mesiaca a jej výstavba si vyžiada sedemročnú investíciu vo výške zhruba 20 miliárd dolárov.

Pôjde o rozsiahly komplex zahŕňajúci obytné moduly, vozidlá na pohyb po povrchu, systémy jadrového napájania a rozvetvenú komunikačnú infraštruktúru vrátane lunárneho navigačného systému podobnému GPS.

Celý projekt sa bude realizovať v troch fázach: od prvotného testovania technológií a zvýšenia počtu pristátí na povrchu, cez budovanie obývateľného prostredia pre pravidelné astronautické misie, až po záverečnú etapu, ktorá prinesie trvalú ľudskú prítomnosť na povrchu Mesiaca.

V závislosti od výsledkov nadchádzajúcich misií Artemis IV a V plánuje NASA realizovať pristátia každých šesť mesiacov. Na rozdiel od pôvodných plánov, NASA upúšťa od výstavby orbitálnej stanice Gateway, ktorá mala krúžiť okolo Mesiaca ako zastávka pre astronautov smerujúcich na povrch.

Dôvodom je snaha sústrediť zdroje priamo na mesačnú základňu. Hardvér, ktorý už bol pre stanicu Gateway čiastočne pripravený, bude znova použitý pri budovaní povrchového komplexu.

Copilot

Isaacman dal pritom jasne najavo, že za touto zmenou stojí aj geopolitická motivácia: pokiaľ by USA neuspeli a Čína by sa na Mesiaci usadila skôr, nešlo by len o vedeckú, ale aj o strategickú prehru.

Prelomové medziplanetárne plavidlo

Paralelne s plánmi na mesačnú základňu odhalila NASA aj druhý veľký projekt, ktorý môže zmeniť povahu cestovania vesmírom. Koncom roka 2028 má smerom k Marsu odštartovať kozmická loď Space Reactor-1 Freedom, skrátene SR-1 Freedom, ktorú NASA označuje za historicky prvé medziplanetárne plavidlo s jadrovým pohonom.

Pohonný systém funguje na princípe jadrovej štiepnej reakcie: reaktor napájaný nízko obohateným uránom vyrába elektrinu, ktorá poháňa výkonné iónové motory. Výhodou oproti bežným chemickým motorom alebo solárnym panelom je, že takýto pohon nie je závislý na vzdialenosti od Slnka, čo ho robí ideálnym pre výpravy do hlbokého vesmíru.

Na palube plavidla poletia aj tri malé vrtuľníky, ktoré nesú spoločné meno Skyfall. Konštrukciou sa podobajú na prieskumný vrtuľník Ingenuity, ktorý v rokoch 2021 až 2024 uskutočnil na Marse až 72 letov a stal sa prvým lietajúcim strojom operujúcim na inom nebeskom telese.

Vrtuľníky Skyfall však budú mať konkrétne vedecké úlohy: pomocou kamier a radarov prenikajúcich pod povrch zmapujú možné miesto budúceho pristátia ľudskej posádky, zanalyzujú terén.

K tomu identifikujú riziká pre veľké pristávacie moduly a lokalizujú zásoby podpovrchového pevného vodíka, ktorý by mohol slúžiť ako zdroj vody aj paliva pre astronautov.

Ak všetko vyjde podľa plánu, SR-1 Freedom dorazí k Marsu zhruba rok po štarte, teda koncom roka 2029. NASA nevylučuje, že po vypustení vrtuľníkov bude loď pokračovať ďalej do slnečnej sústavy.

SR-1 Freedom tak nie je len ďalšou sondou. Je to prvý praktický test technológie, ktorá by raz mohla priviesť ľudí na Mars rýchlejšie a bezpečnejšie, než by to dokázali rakety poháňané tradičným palivom.

Čítajte viac z kategórie: Novinky