Obrovská raketa Space Launch System (SLS), vyrobená prevažne z modifikovaných komponentov Raketoplánu, je podľa NASA takmer hotová.

Jej testovací let sa blíži a do vesmíru sa má dostať už tento rok, pričom otestuje úplne novú kozmickú loď pre budúcich lunárnych astronautov.

Aktualizácia 5. septembra 2021:

Projekt rakety SLS a nového lunárneho programu je poznačený neustálymi odkladmi a meškaniami. Keď už sa však zdalo, že to NASA stihne v tomto roku, všetky nádeje sa rozpadli.

Ako informuje Ars Technica, megaraketa SLS poletí s prvou misiou lunárneho programu Artemis najskôr na jar, pravdepodobnejšie však až v lete budúceho roku. Nie sú vylúčené ani ďalšie omeškania – NASA pritom mešká voči svojim interným termínom už dva mesiace.

NASA

Dôvodom ďalšieho meškanie je, podľa Kathryn Hambletonovej, okrem pandemickej situácie spôsobenej vírusom COVID-19 aj počasie a práce, ktoré technici vykonávajú po prvý raz. SpaceX tak získava reálnu šancu dostať raketu Starship do vesmíru skôr, než to dokáže NASA s SLS.

Agentúra sa údajne chystá čoskoro zverejniť plánovaný rozvrh testov a činností a tiež potenciálny dátum štartu prvej rakety SLS. Bill Nelson, dnešný administrátor NASA, v minulosti povedal, že ak nedokážu za 11,5 miliardy amerických dolárov postaviť raketu, mali by „zavrieť obchod“, píše Space News. Od tohto vyjadrenie prešlo desať rokov a SLS stála vyše 20 miliárd.

Pôvodný článok:

SLS je vyústením prehnanej byrokracie

Celý program rakety SLS je, bohužiaľ, známy najmä svojim meškaním a neustálym prekračovaním finančného rozpočtu (ten dosahuje už takmer 20 miliárd amerických dolárov). Ako sa však zdá, technici a inžinieri tento rok poriadne zrýchlili tempo a všetko sa dalo do pohybu.

NASA

V marci otestovali prvý stupeň so štyrmi raketovými motormi RS-25 a následne sa pustili do spájania jednotlivých častí rakety do masívneho celku. Integrovali prídavné nosné rakety na pevné palivo (SRB) a teraz sa im podarilo položiť na SLS aj druhý stupeň ICPS (Interim Cryogenic Propulsion Stage).

Táto časť rakety tiež nie je novým konštrukčným celkom a ide o upravený druhý stupeň rakety Delta IV. SLS ho využije len vo svojej verzii Block 1, ktorá unesie na nízku obežnú dráhu Zeme (LEO) 95 ton a k Mesiacu „len“ 27 ton.

V tomto momente je hotový aj štvrtý krok. Zdroj: NASA

Už len zopár komponentov

ICPS neskôr nahradí EUS (Exploration Upper Stage), ktorý zvýši nákladnú kapacitu pre lety na Mesiac. Prvej hotovej SLS momentálne chýbajú len dva kľúčové komponenty, a to adaptér pre spojenie s kapsulou Orion a následne samotnú kozmickú loď Orion.

Než sa k tomu ale technici dostanú, chcú vykonať sériu dôležitých testov pre kontrolu komunikácie medzi jednotlivými časťami rakety či medzi raketou a technickým vybavením na Zemi. ICPS je poháňaný legendárnym raketovým motorom RL-10, ktorého história siaha až do 50. rokov minulého storočia.

Vizualizácia štartu rakety SLS. Zdroj: Terry White/NASA

Ide síce o modifikovanú a modernizovanú verziu, RL-10B2, no i tá letela po prvý raz už v roku 1998. Novší druhý stupeň EUS využije rovnaký typ motora, ale vo verzii RL-10C3, ktorá je špeciálne vyvinutá pre SLS a v porovnaní so staršou verziou má, paradoxne, nižší špecifický impulz a nižší ťah. Je však o takmer 40 kg ľahší a je možné očakávať zvýšenie spoľahlivosti.

Rok 2024 zrejme nestihne, astronauti počkajú

Ako píše NASA, program Artemis zaručí návrat človeka na Mesiac a na jeho povrch dostane aj prvú ženu. Prvá posádka mala pristáť na povrchu nášho malého kozmického suseda v roku 2024, agentúra však priznala, že tento termín je nepravdepodobný.

Len pred pár dňami NASA ohlásila kontrakty v hodnote až do 45 miliónov dolárov, ktoré majú eliminovať riziká spojené s pristávaním na Mesiaci. Počas naštartovania raketových motorov nad jeho povrchom totiž dochádza napríklad k vymršteniu veľkého množstva lunárneho prachu, ktorý sa ľahko prichytáva na predmety a astronautov a navyše má korozívne vlastnosti.

Terry White/NASA

Keďže je NASA vládna agentúra, reálnu konkurenciu v tomto projekte nemá. Istý druh vesmírnych pretekov však predsa len prebieha medzi SLS a raketou Starship, ktorú vyvíja SpaceX. Na obežnú dráhu sa, ak pôjde všetko podľa plánu, dostane skôr práve Starship (možno už v auguste).

Paradoxne sa dostane SpaceX ako prvý aj na povrch Mesiaca, pretože modifikovaná verzia Starship vyhrala kontrakt HLS (Human Landing System). To znamená, že prví astronauti pristanú na Mesiaci v rakete Starship. Keďže mali pôvodne tento kontrakt získať dvaja uchádzači, podľa všetkého dôjde k navýšeniu rozpočtu a SpaceX dostane súpera.

SpaceX

Dôvodom pre takýto krok je, že NASA potrebuje väčšiu nákladnú kapacitu pre stavbu lunárnej základne. V programe Apollo zabezpečoval pristátie pristávací modul, ktorý letel na rakete Saturn V spolu s astronautmi. V tomto prípade sa dostane modul na obežnú dráhu Mesiaca zvlášť, vďaka čomu je väčší (v prípade Starship priam obrovský).