Mnoho ľudí sa nazdáva, že matematika je len ďalší ľudský vynález, spôsob myslenia alebo jazyk, ktorým opisujeme skutočnosti vo svete. Skrátka, že mimo myseľ matematikov a chápanie vedcov či ľudí, ktorí ju neustále využívajú, v skutočnosti reálne existovať nemusí.

Mal Pytagoras pravdu?

Čo ak sa ale na matematiku pozeráme nesprávnym spôsobom? Veď už učenci Pytagora zo Samosu vo svojej Pytagorejskej škole verili, že realita je vo svojej podstate matematická. Teraz, zhruba o 2000 rokov neskôr, sa k tejto myšlienke vracajú mnohí filozofi, matematici a fyzici. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Wolfgang Beyer/Wikimedia,

Podľa tohto myšlienkového smeru je matematika vlastne tým, z čoho je náš svet zložený. Inými slovami, príroda sa vraj riadi rovnakými jednoduchými pravidlami, pretože matematika stojí za všetkými základnými zákonmi fyzického sveta. To, podľa filozofa Sama Barona z Austrálskej katolíckej univerzity, znamená zhruba toľko, že matematika v prírode existovala už dávno predtým, ako ju objavili ľudia.

„Ak matematika vysvetľuje toľko vecí okolo nás, potom je nepravdepodobné, že by matematika bola niečo, čo sme vytvorili,“ nazdáva sa Baron.

Baron, ale i mnohí ďalší sa nazdávajú, že o matematike by sme mali uvažovať ako o základnej zložke prírody, ktorá fyzickému svetu vôkol nás dáva štruktúru. Ako sme spomínali, toto (alebo veľmi podobné) myslenie mal už grécky filozof Pytagoras okolo roku 500 pred naším letopočtom. Domnieval sa totiž, že všetky veci sú „vytvorené z čísel“ a vesmír je „vytvorený matematikou“.

O viac ako dve tisícročia neskôr vedci stále nachádzajú v prírode nové a nové matematické vzory, ktoré vysvetľujú dokonalý tvar mnohých prírodných úkazov. Ako ďalej uvádza matematik Etienne Farcot či Thomas Britz, niekoľko obzvlášť dokonalých vzorov a uhlov sa objavuje v tak obyčajných veciach, ako sú snehové vločky, karfiol či včelí plast.

V prírode sa objavujú aj v súčasnosti najzložitejšie geometrické objekty, ktoré matematika aktuálne skúma. Veľmi často majú až prekvapivo jednoduchú matematickú štruktúru – fraktály. Fraktály sa objavujú napr. v listoch papradia či prstencoch Saturnu a hoci „dokonalý“ fraktál môže byť vytvorený iba na počítači, tie v prírode sa k dokonalosti približujú.

„Tieto opakujúce sa vzory sú všade v prírode. V snehových vločkách, riečnych sieťach, kvetoch, stromoch, dokonca aj na v našich krvných cievach,“ uvádza matematik Thomas Britz.

NEPREHLIADNI:
Teória do detailov. Náš vesmír vznikol v počítači vyspelej civilizácie, simulácii života verí aj Elon Musk

Dôkazov je príliš veľa

Hoci sa niekomu môže zdať, že ide zatiaľ iba o čistú filozofiu, nie je tomu tak. Tieto vzory pomáhajú riešiť aj problémy reálneho sveta a hľadať odpovede na mnohé otázky. Príkladom môžu byť rozvetvené riečne systémy, ktoré tvoria mozaiku riečnej krajiny a pririečnej zóny.

NASA Earth Observatory

Tieto systémy vytvárajú tak dokonalé fraktálne vzory, že v jednom prípade archeológovia z chýbajúceho fraktálu dokázali usúdiť, že starí Egypťania museli kvôli stavbe pyramíd upraviť riečne kanály.

Zdá sa však, že matematickými princípmi sa riadi aj hmyz. Či to včely vedia alebo nie, svoj plást stavajú v tvare šesťuholníka, ktorý poskytuje najviac priestoru s najmenším množstvom použitého materiálu na jeho stavbu, čo preukázal už matematik Thomas Hales v roku 1999, upozorňuje portál ScienceAlert.

Ďalej vieme, že niektoré galaxie napodobňujú zlatú špirálu odvodenú od Fibonacciho čísel tým, že rastú v logaritmickom pomere s každou štvrťotáčkou.

Takýchto príkladov je nespočetné množstvo, za zmienku však ešte určite stojí  i to, že začiatkom minulého roka vedci objavili doposiaľ neznámy a skrytý zákon prírody, ktorý vysvetľuje, prečo sa v prírode od zubov žraloka až po tŕne na ružiach objavujú špicaté a ostré tvary.

Vďaka tomuto poznaniu teraz vedci dokážu odhadnúť vek zvierat podľa tvaru zubov, pričom sa očakáva, že čoskoro im toto poznanie umožní predvídať rôzne budúce evolučné procesy, upozorňuje portál ScienceAlert.

Všetky uvedené fakty, ale i mnoho ďalších, nútia súčasných filozofov a matematikov zamyslieť sa, či matematika predsa len neposkytuje „štrukturálny rámec pre fyzický svet“.