Mars, planéta, ktorá kedysi mohla mať oceány, rieky a jazerá, dnes pôsobí ako pustá a nehostinná krajina. Vedci dlho špekulovali o tom, čo sa stalo s jeho kedysi hustou atmosférou, ktorá bola nevyhnutná pre udržanie tekutej vody na povrchu.

Nová štúdia, publikovaná v prestížnom časopise Science Advances, prináša prevratnú hypotézu: väčšina tejto dávnej atmosféry by mohla byť uväznená v horninách na povrchu planéty. Na tému upozornil portál Futurism.

Kam sa podela voda?

Podľa výpočtov vedcov z MIT môže byť až 80 % oxidu uhličitého, ktorý kedysi tvoril väčšinu marťanskej atmosféry, viazaný v uhlíkových zlúčeninách v hlinených mineráloch. Kľúčovým hráčom v tomto procese je minerál s názvom smektit, druh ílu, ktorý je schopný zachytiť obrovské množstvá uhlíka.

Tento proces je dobre známy z našej vlastnej planéty, kde tektonické aktivity vytvárali smektitové vrstvy, ktoré zohrali zásadnú úlohu v ochladzovaní Zeme tým, že viazali oxid uhličitý z atmosféry.

NASA

Tím vedcov na čele s profesorom geológie Oliverom Jagoutzom verí, že rovnaký mechanizmus mohol fungovať aj na Marse. Metán, ktorý sa mohol vytvoriť z oxidu uhličitého a byť uložený v hlinených vrstvách, by mohol na planéte pretrvávať dodnes. A čo je ešte zaujímavejšie, tento plyn by mohol byť v budúcnosti využitý ako zdroj energie pre ľudské misie na Mars.

„Na základe procesov, ktoré pozorujeme na Zemi, sme ukázali, že podobné mechanizmy pravdepodobne fungovali aj na Marse,“ vysvetľuje Jagoutz. „Obrovské množstvá atmosférického CO2 sa mohli premeniť na metán a uskladniť v hlinených mineráloch.“

Midjourney/Freepik/Úprava redakcie

Spoluautor štúdie, Joshua Murray z MIT dopĺňa, že približne pred 3,5 miliardami rokov bol Mars preplnený oxidom uhličitým, ktorý sa prostredníctvom vody dostával do hornín. Smektitové íly, ktoré sú na Marse veľmi rozšírené, majú obrovskú schopnosť absorbovať tento plyn. Vedci extrapolovali údaje zo Zeme, aby odhadli, koľko metánu sa mohlo uložiť v marťanských horninách.

„V niektorých ohľadoch môže byť stratená atmosféra Marsu skrytá priamo pred našimi očami,“ hovorí Murray. Táto teória otvára nové perspektívy pre budúce vesmírne expedície, ktoré by mohli tento skrytý zdroj metánu využiť ako palivo pri ceste na Mars a späť.