Pred 2600 rokmi v oblasti Veľkej Británie sťali muža a jeho ostatky pochovali. V roku 2008 sa našla jeho lebka a na prekvapenie sa v nej ešte stále zachoval kus mozgu. Vedcom sa teraz podarilo objasniť, ako je to možné a ich objav môže dokonca prispieť k liečbe Alzheimerovej choroby.
Písal sa rok 673 až 482 rokov pred Kristom, keď v oblasti Heslington dnešného Yorku sťali muža a jeho ostatky pochovali. O takmer 2 600 rokov neskôr, konkrétne v roku 2008, našli archeológovia v jame obklopenej bahnom a jemným sedimentom lebku, v ktorej sa napodiv zachoval kus mozgu, zvaný tiež Heslingtonov mozog.
Ako informuje portál News-Medical, vedcom sa teraz podarilo zistiť, ako je možné, že kus mozgu dokázal v lebke muža tak dlho vydržať a odolal rozkladu. Svoje zistenia publikovali v časopise Journal of the Royal Society Interface, pričom svoj výskum zamerali na skúmanie bielkovín prítomných v mozgovom tkanive.
Mozgové tkanivo prežilo vďaka proteínovým agregátom a prostrediu, v ktorom sa lebka našla
Vedci vykonali vôbec prvú podrobnú analýzu mozgového tkaniva pomocou výkonných mikroskopov so sústredeným lúčom elektrónov, vďaka čomu ho mohli skúmať na molekulárnej úrovni. Konkrétne sa zamerali na prítomnosť proteínov, ktoré sú tvrdšie ako akékoľvek iné tkanivo nachádzajúce sa v mozgu.

V tkanive mozgu sa tak našlo viac ako 800 proteínov zoskupených do pevne zabalených stabilných agregátov, vďaka čomu boli stabilnejšie ako v dnešných zdravých mozgoch. Vďaka týmto agregátom sa mozog dokázal vyhnúť rozkladu a zachoval sa tisíce rokov. Vedci tiež pripomínajú, že k zachovaniu tkaniva mozgu pomohlo prostredie, v ktorom sa lebka nachádzala.
Objav, ktorý nám možno pomôže k úspechu v boji s Alzheimerovou chorobou
Jemnozrnný sediment, v ktorom sa lebka nachádzala, bol studený a vlhký, čo pomohlo odvádzať kyslík, vďaka ktorému neprežili mikroorganizmy konzumujúce tkanivo. Čo je ale dôležitejšie, výsledky štúdie pomôžu vedcom študovať dnešné ochorenia mozgu, ako je napríklad demencia či Alzheimerova choroba, ktoré súvisia s ukladaním proteínov na mozgu a tvorbou spomínaných agregátov.

Tieto ochorenia sa totižto vyznačujú ukladaním neprospešných proteínov ako je amyloid a tau, ktoré zabíjajú mozgové bunky v miestach, kde sa zhlukujú. Objav zachovaného mozgu ale ukázal, že dlhodobé zachovanie stabilných agregátov neamyloidných proteínov na druhej strane môže prispieť k zachovaniu prospešných proteínov mozgu. Objavený mozog by tak mohol pomôcť vedcom nájsť spôsob, ako bojovať s demenciou a najmä s Alzheimerovou chorobou.
Teraz čítajú

V útrobách Zeme je záhadné mimozemské teleso. Ovplyvňuje aj naše magnetické pole - čo spôsobuje záhadné anomálie?

Spojené arabské emiráty rapídne napredujú vo vesmírnom programe. Po Marse sa chcú dostať aj na Mesiac

Ďalší historický úspech za nami: Vesmírna loď predĺžila životnosť zomierajúcemu satelitu o roky

Falošná nádej: Ani kyslík na cudzej planéte vôbec nič neznamená pre mimozemský život. Prečo?

Pohľad, ktorý berie dych. NASA zverejnila novú snímku najznámejšej mŕtvej hviezdy 2100 svetelných rokov ďaleko
Články, ktoré hýbu svetom

Bitcoinová horúčka eskaluje. Slováci sa vrhajú do kryptomien, od začiatku roka ich nakúpili za desiatky miliónov

Masové sledovanie ľudí a sociálny kredit dostane v EÚ „červenú“. Únia chce regulovať kritické dopady využitia umelej inteligencie

Do reštaurácie sa objednáš ako na testovanie. Gastro našlo spôsob, ako fungovať aj cez pandémiu

Tisíce ľudí sa búria proti spaľovaniu zahraničného rádioaktívneho odpadu na Slovensku. Výsledok mnohých šokuje
