Pred 2600 rokmi v oblasti Veľkej Británie sťali muža a jeho ostatky pochovali. V roku 2008 sa našla jeho lebka a na prekvapenie sa v nej ešte stále zachoval kus mozgu. Vedcom sa teraz podarilo objasniť, ako je to možné a ich objav môže dokonca prispieť k liečbe Alzheimerovej choroby.

Písal sa rok 673 až 482 rokov pred Kristom, keď v oblasti Heslington dnešného Yorku sťali muža a jeho ostatky pochovali. O takmer 2 600 rokov neskôr, konkrétne v roku 2008, našli archeológovia v jame obklopenej bahnom a jemným sedimentom lebku, v ktorej sa napodiv zachoval kus mozgu, zvaný tiež Heslingtonov mozog.

Ako informuje portál News-Medical, vedcom sa teraz podarilo zistiť, ako je možné, že kus mozgu dokázal v lebke muža tak dlho vydržať a odolal rozkladu. Svoje zistenia publikovali v časopise Journal of the Royal Society Interface, pričom svoj výskum zamerali na skúmanie bielkovín prítomných v mozgovom tkanive.

Mozgové tkanivo prežilo vďaka proteínovým agregátom a prostrediu, v ktorom sa lebka našla

Vedci vykonali vôbec prvú podrobnú analýzu mozgového tkaniva pomocou výkonných mikroskopov so sústredeným lúčom elektrónov, vďaka čomu ho mohli skúmať na molekulárnej úrovni. Konkrétne sa zamerali na prítomnosť proteínov, ktoré sú tvrdšie ako akékoľvek iné tkanivo nachádzajúce sa v mozgu.

V tkanive mozgu sa tak našlo viac ako 800 proteínov zoskupených do pevne zabalených stabilných agregátov, vďaka čomu boli stabilnejšie ako v dnešných zdravých mozgoch. Vďaka týmto agregátom sa mozog dokázal vyhnúť rozkladu a zachoval sa tisíce rokov. Vedci tiež pripomínajú, že k zachovaniu tkaniva mozgu pomohlo prostredie, v ktorom sa lebka nachádzala.

Objav, ktorý nám možno pomôže k úspechu v boji s Alzheimerovou chorobou

Jemnozrnný sediment, v ktorom sa lebka nachádzala, bol studený a vlhký, čo pomohlo odvádzať kyslík, vďaka ktorému neprežili mikroorganizmy konzumujúce tkanivo. Čo je ale dôležitejšie, výsledky štúdie pomôžu vedcom študovať dnešné ochorenia mozgu, ako je napríklad demencia či Alzheimerova choroba, ktoré súvisia s ukladaním proteínov na mozgu a tvorbou spomínaných agregátov.

Tieto ochorenia sa totižto vyznačujú ukladaním neprospešných proteínov ako je amyloid a tau, ktoré zabíjajú mozgové bunky v miestach, kde sa zhlukujú. Objav zachovaného mozgu ale ukázal, že dlhodobé zachovanie stabilných agregátov neamyloidných proteínov na druhej strane môže prispieť k zachovaniu prospešných proteínov mozgu. Objavený mozog by tak mohol pomôcť vedcom nájsť spôsob, ako bojovať s demenciou a najmä s Alzheimerovou chorobou.