V decembri 2013 bola do vesmíru vypustená kozmická loď Gaia, ktorú má pod patronátom Európska vesmírna agentúra (ESA). Do kozmu nešla len tak mirnix-dirnix zaberať miesto. Dostala dôležitú úlohu: má s mimoriadnou presnosťou mapovať polohu a pohyby viac ako miliárd hviezd v Mliečnej dráhe.

Lenže v posledných mesiacoch čelí Gaia obrovským komplikáciám. Ohrozuje ju vesmírny prach putujúci vesmírom vysokou rýchlosťou a bezpečnosti jej nepridala ani najsilnejšia slnečná búrka za posledných 20 rokov. Tieto vesmírne fenomény ohrozili schopnosť Gaie vykonávať presné merania, upozornil Futurism.

Zasiahol ju mikrometeoroid

„Nie je ľahké byť satelitom: vesmír je nebezpečné miesto,“ začína tlačová správa ESA pomerne odľahčene, na to, že vesmírny teleskop agentúry, ktorý stál viac ako 800 miliónov dolárov, bol poškodený malým kúskom vesmírneho odpadu.

ESA priznala, že v apríli zasiahla Gaiu vysokou rýchlosťou drobná čiastočka, ktorá bola menšia ako zrnko piesku. Tieto vesmírne objekty sú známe ako mikrometeoroidy, pričom milióny takýchto častíc každý deň zhoria v zemskej atmosfére.

„Tu, ďaleko od ochrannej atmosféry našej planéty, je Gaia často zasiahnutá časticami, ako je táto. Nárazy sa očakávajú a kozmická loď bola navrhnutá tak, aby im odolala. Tento objekt však zasiahol Gaiu veľmi vysokou rýchlosťou a práve pod nesprávnym uhlom, pričom poškodil ochranný kryt kozmickej lode,“ píše sa v tlačovej správe.

ESA

Poškodenie vytvorilo malú medzeru vo vonkajšej vrstve ďalekohľadu, ktorá umožnila slnečnému žiareniu významnou mierou narúšať extrémne citlivé senzory Gaie. To sa dialo aj napriek tomu, že toto slnečné žiarenie bolo oveľa menej intenzívne ako ultrafialové lúče, ktoré dostávame tu na Zemi – išlo o približne jednu miliardtinu intenzity priameho slnečného žiarenia na našej planéte.

Dôležitý senzor je po smrti

Inžinieri participujúci na tejto misii boli uprostred vyriešenia tohto problému, keď sa znenazdajky objavila ďalšia komplikácia.

„Kamera s miliardami pixelov“ kozmickej lode je závislá na sérii 106 zariadení spojených nábojovou väzbou (CCD) – ide o senzory, ktoré premieňajú svetlo na elektrické signály. Každý senzor má pritom inú úlohu.

V máji zlyhala elektronika ovládajúca jeden z týchto CCD a čo čert dotknutý senzor bol životne dôležitý pre schopnosť Gaie potvrdiť detekciu hviezd. Bez tohto senzora na potvrdenie svojich pozorovaní začala Gaia registrovať tisíce falošných detekcií, čo ochromilo jej schopnosť vykonávať si svoju prácu na spoľahlivej úrovni. Hlavná príčina zlyhania elektroniky nie je jasná.

Posledný klinec do rakvy

A aby toho nebolo naozaj málo, Gaia bola nedávno zasiahnutá tou istou slnečnou búrkou, ktorá spôsobila nádherné polárne žiary po celom svete. Hoci by týmto slnečným aktivitám dokázala za normálnych okolností odolať, jej predchádzajúce vážne „zranenia“ ju mohli urobiť náchylnejšou na zlyhanie.

ESA/Gaia/DPAC/T. Müller/J. Syed/MPIA

Technici ESA pracujú na plné obrátky, aby zachránili, čo sa dalo. Sčasti sa im podarilo vyladiť softvér dosluhujúcej kozmickej lode, aby významne znížili počet falošných detekcií hviezd. ESA však varovala, že spomínaná slnečná búrka môže byť „poslednou kvapkou“.

Mimochodom, Gaia bola navrhnutá tak, aby strávila vo vesmíre až šesť rokov. Teraz prežila takmer dvakrát tak dlho v drsných podmienkach a zjavne jej už zvoní umieračik.

Čítajte viac z kategórie: Novinky