Predstav si materiál, ktorý nerastie pod vysokým tlakom, nepotrebuje ropu, chemické prísady či obrovské výrobné haly. Materiál, ktorý sa „hádže“ na odpad z poľnohospodárstva, a funguje ako plnohodnotná náhrada plastu, peny či koži-alternatívy.

Takáto revolúcia sa už deje. Na základoch húb a vláknitej siete mycélia. A nie je to sci-fi. Aj v strednej Európe, vrátane Slovenska, už vznikajú startupy a projekty, ktoré túto technológiu posúvajú do praktického priemyslu.

Technológia myceliových materiálov a jej vývoj

Mycelium je spletitá sieť vláknitých výrastkov húb (hyfy), ktorá sa správa ako prirodzené „lepidlo“ – viaže organickú hmotu, rastie na substrátoch ako piliny, poľnohospodársky odpad, slama alebo vláknité zvyšky rastlín.

Ukázalo sa, že tieto siete možno „pestovať“ v kontrolovaných podmienkach a vytvoriť z nich kompozitné materiály, ktoré majú mechanické vlastnosti porovnateľné s penou, plastom či dokonca kožou. Napríklad výskum „Robust Myco-Composites“ ukazuje, že takéto materiály možno optimalizovať na pevnosť, húževnatosť či špecifické geometrie.

Spoločnosť Ecovative Design zo Spojených štátov, založená v roku 2007, patrí k priekopníkom a je uvedená aj v zozname organizácie Plastic Free, pretože vytvorila „Mushroom Packaging“, mycéliový materiál, ktorý sa po použití kompostuje.

V Európe zase pôsobí napríklad Mycelium Materials Europe (Holandsko), ktorá vyrába dva typy myceliových produktov – MyFoam® a HedelComposite® – z mycélia a rastlinných odpadov, ako uvádzajú na svojom webe. Spoločnosť PermaFungi v Belgicku zase vyvinula izolačné panely z mycélia, ktoré používajú odpad (napr. kávovú usadeninu) ako substrát, píše Brussels Times.

Empa

V procese výroby ide najčastejšie o tieto kroky: 1) výber a predpríprava substrátu (piliny, slama, rastlinný odpad) 2) inokulácia mycélia (spóry alebo kultivované hyfy) 3) rast v forme alebo molde, kde mycélium prepletie substrát a spojí ho 4) vysušenie alebo stabilizácia kompozitu – výsledný výrobok je inertný, 100 % bio-rozložiteľný (v koncepte), ale správa sa ako materiál, ktorý možno používať. Napríklad recenzia „Application of Mycelium-Bound Composite Materials in Construction Industry“ od Inovace od Buřinky popisuje, že takéto materiály ponúkajú nižšiu hustotu, nižšiu energetickú náročnosť výroby a možnosť použitia namiesto syntetických plastov či peny.

Výhody: výrazne nižšia uhlíková stopa než bežné plastické alebo penové materiály, možnosť využitia miestnych odpadov, plná biodegradácia bez zvyškov mikroplastov. Napríklad PermaFungi uvádza, že ich mycéliové materiály vytvoria až desaťkrát menej CO₂ ako polystyrén a používajú osemkrát menej energie, ďalej uvádza Brussels Times.

Obmedzenia: zatiaľ menšia miera priemyselnej škály (hoci rastie), potreba overenia trvanlivosti, vodoodpudivosti či kompatibility s existujúcou výrobnou infraštruktúrou. Ale výskum rýchlo napreduje.

Firmy, ktoré už vyrábajú plastové náhrady z húb

Ako sme už naznačili, trh sa rozširuje a konkrétne firmy ponúkajú produkty, ktoré nahrádzajú penové obaly, plastové diely či kožové alternatívy.

Tieto firmy dokazujú, že technológia už preniká do praxe – už nejde len o laboratórium, ale o komerčné aplikácie (obaly, stavebné panely, koža-alternatívy).

Lokálne startupy a laboratóriá, ktoré sa pridávajú

Aj na Slovensku či v regionálnom stredoeurópskom priestore sa objavujú projekty, ktoré pracujú s myceliovými materiálmi – hoci často v ranej fáze.

Myco s.r.o. je český biotech startup, ktorý deklaruje vývoj a výrobu „funkčných 100 % prírodných materiálov z fungálneho mycélia a odpadu z poľnohospodárstva a drevospracujúceho priemyslu“. Jeho produkty sú plne rozložiteľné v prírode a proces výroby je energeticky efektívny, uvádza portál Technologická Inkubace. Táto firma – registrovaná s česko-slovenským prepojením – ukazuje, že región nezostáva mimo.

Takýto pokrok sa v istej miere odohráva aj na Slovensku, ako dokazuje aj výskum na STU v Bratislave. Štúdia publikovaná v marci 2025 skúma izolačný kompozit z mycélia + slamy („Mycelium-Based Straw Insulation Composite (MBSIC)“), hodnotí jeho environmentálne parametre a navrhuje, že by mohol konkurovať tradičným izoláciám, na ktorý upozornil aj magazín Sustainable Construction Review.

Hoci konkrétnych veľkých slovenských závodov výroby myceliových materiálov zatiaľ nie je veľa, rastúce základy, laboratória a projekty naznačujú, že keď príde škálovanie, Slovensko môže byť súčasťou tejto bio-revolúcie.

Empa

Prečo to môže byť najväčšia ekologická zmena od recyklácie plastov

Predstav si, že každoročné miliardy ton plastov, peny a syntetických poly-materiálov by sa nahradili materiálom, ktorý vyrastie z odpadu, je plne rozložiteľný, neprodukuje mikroplasty, nepotrebuje ropné vstupy a znižuje uhlíkovú stopu. To nie je sci-fi — už sa to deje.

Výskumy naznačujú, že myceliové kompozity v porovnaní s bežnými syntetickými penami či izoláciami majú podstatne nižšiu energetickú náročnosť a menšiu uhlíkovú stopu. Napríklad v prehľade „Application of Mycelium-Bound Composite Materials in Construction Industry“ sa uvádza, že takéto materiály môžu byť „atraktívna alternatíva k syntetickým materiálom s nízkou energetickou náročnosťou a plne kompostovateľné“, uvádza Inovace od Buřinky. A firma PermaFungi podľa Brussels Times tvrdí 10-násobne nižšiu produkciu CO₂ a 8-krát menej energie než polystyrén.

Z ekologického hľadiska ide o zlúčeninu viacerých veľkých trendov: odklon od jednorazových plastov, snaha cirkulárnej ekonomiky, využitie miestnych odpadov a bio-materiálov, vyššie environmentálne štandardy v stavebníctve a obalovom priemysle. Preto tento posun možno považovať za jednu z najvýraznejších ekologických zmien (po recyklácii plastov) v najbližších desaťročiach.

Čo to pre teba znamená?

Revolúcia v materiáloch tu už je – a hubové myceliové kompozity môžu byť jej jadrom. Či ide o obaly, izolačné panely, náhrady plastov či koží, technológia sa hýbe z laboratória do praxe. A aj tu, v regióne strednej Európy, sa objavujú projekty, ktoré nechcú len kopírovať, ale inovovať.

Pre teba ako čitateľa to znamená: keď pri ďalšom nákupe obalu, nábytku či stavebného materiálu uvidíš označenie „bio-mycelium“ či „fungálny kompozit“, nejde len o marketingový slogan. Je to malý kúsok veľkej technologickej zmeny, ktorá môže ovplyvniť, ako bude svet vyzerať za 10 či 20 rokov – a Slovensko môže byť jej súčasťou.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia