Seriál, ktorý vznikol zo spolupráce Sky Atlantic a HBO, rýchlo ovládol svet. Len po chvíli sa z Chernobylu stihol stať najlepšie hodnotený seriálový príbeh vôbec. No a aj keď to bolo krásne, od začiatku sme vedeli, že to dlho trvať nebude, keďže ide len o minisériu s 5 epizódami.

Včera (4. jún) na HBO GO vychádza posledná časť, preto sme si povedali, že vám trochu priblížime, ako vlastne prebiehalo natáčanie seriálu. Európsky príbeh si vyžadoval, aby sa celá produkcia usadila, ako inak, v Európe. Aby však pre samotný seriál vytvorili ten správny nádych osemdesiatych rokov Sovietskeho zväzu, podľa informácií z Wikipédie museli nakrúcať v Litve.

Na pľaci boli naše predstavy o rozmeroch a ambíciach produkcie ohromné, pričom detail a presnosť boli dôležité pre našu filozofiu,” priblížil postoj tvorcov k téme scenárista a výkonný producent Craig Mazin. Ten sa podľa vlastných slov necítil obmedzený, pretože scenár k Chernobylu “napísal bez akéhokoľvek záujmu o rozpočet.”

O réžii a produkcii

Podobne odhodlaný postoj mal aj režisér Johan Renck. Toho ku projektu spočiatku priťahoval Mazinov scenár, ktorý haváriu jadrového reaktoru v Černobyle ukázal ako politickú udalosť. Osobne si myslím, že práve to je dôvod, prečo sa z tohto seriálu stal tak veľký hit. Treba však ale uznať aj majstrovskú prácu Rencka.

Zobraziť celú galériu (0)
HBO GO ponúka svojim predplatiteľom okrem iného aj hit Chernobyl, moviestillsdb.com

Predsa len, produkcia 5 častí bola naozaj veľká. Natáčanie seriálu Chernobyl trvalo viac než 100 dní, respektíve aj nocí, ktoré herci a tvorcovia strávili v občas naozaj hrozných podmienkach, “vrátane skutočnej jadrovej elektrárne,” dodal režisér. “Snažili sme sa replikovať skutočné udalosti. Bolo to otrasné.”

O realizme a maskách

Samotné vymýšľanie deja a produkcia, do ktorej sa tvorcovia pustili, mala od začiatku zobrazovať všetko tak, ako to naozaj bolo. To zahŕňalo aj naozaj nechutné scény. Ďalej tento drsný realizmus podľa Interestingengineering (obzvlášť v 3. epizóde) pomohol stvárniť Daniel Parker, hlavný dizajnér make-upu a masiek.

Zranenia a následky ožiarenia neboli nechutné len zo srandy. Parker totižto v rámci príprav na projekt študoval videozáznamy a fotografie obetí rôznych jadrových katastrof, medzi ktoré patrili napr. Hirošima či Fukušima. Prečo teda boli masky také odporné a realistické? “Prišiel som k záveru, že by som ľuďom mal ukázať, čo sa podľa vedy naozaj stane s telom. A aby to nevyzeralo ako zo zombie filmu.”

Pošli nám TIP na článok



Filmy & seriály