Od spustenia prevádzky prvej jadrovej elektrárne uplynulo už takmer 70 rokov. Za ten čas sa stihlo vybudovať množstvo jadrových reaktorov, pričom v súčasnosti elektrickú energiu vyrába po celom viac 440 atómových elektrární.

Ich história však nebola len plná úspechov a významných míľnikov, ale i nešťastných udalostí, ktoré navždy poznačili chod dejín. K tej najhoršej jadrovej havárii došlo presne pred 35 rokmi neďaleko mestečka Pripiať na Ukrajine.

Uplynulo 35 rokov od jednej z najväčších tragédii v ľudskej histórii

Dnes uplynulo 35 rokov od najväčšej jadrovej havárie v histórii. V sobotu 26. apríla 1986 neďaleko mestečka Pripiať o 01:23:48 miestneho času došlo v štvrtom bloku Černobyľskej atómovej elektrárne k mohutnej parnej explózii a následnému požiaru, ktorý roztavil jadro reaktora. Výsledkom bola katastrofálna udalosť, ktorá navždy poznačila nie len Ukrajinu, ale i celý svet.

NEPREHLIADNI
35 rokov od desivých udalostí Černobyľu. Takto vznikol najlepší seriál všetkých čias

Nukleárna havária v Černobyľskej jadrovej elektrárni bola spôsobená nevydareným testom bezpečnostného systému. Presnejšie bolo plánované odstavenie reaktora Černobyľ-4 využité na otestovanie schopnosti turbogenerátora vyrábať dostatočné množstvo elektriny na napájanie bezpečnostných systémov reaktora v prípade výpadku energie.

Pixabay

Pri experimente došlo k vysunutiu aj ručne ovládaných regulačných tyčí, čím sa vytvorili vysoko nestabilné a nebezpečné prevádzkové podmienky. Keďže tieto podmienky sa nijakým spôsobom neprejavili na kontrolnom panely, obsluha reaktora sa žiadneho nebezpečenstva neobávala. Začiatok testu bol naplánovaný na 01:23:04, o pár chvíľ neskôr v čase 01:23:40 už operátori stláčali núdzové tlačidlo na rýchle odstavenie reaktora. Všetka snaha zastaviť túto blížiacu sa katastrofu však bola márna.

NEPREHLIADNI
Huby z Černobyľu vykazujú jedinečné dáta: Sú výbornou ochranou astronautov pred radiáciou vo vesmíre

Vďaka špecifickej konštrukcii a pomalému zasúvaniu regulačných tyčí (aj ich zaseknutiu) v čase 01:23:47 vzrástol tepelný výkon reaktoru až na 10-násobok svojho normálneho stavu, zvýšil sa tlak a došlo k veľkej parnej explózii. Tá poškodila kryt, chladiace potrubie a vyrazila do stropu obrovskú dieru.

V dôsledku týchto udalostí zachvátil reaktor mohutný požiar, ktorý viedol k ďalším explóziám a roztaveniu reaktora. Dôsledky havárie navyše zhoršovala nekompetentnosť vedenia a nedostatočne vybavenie. Dnes je vďaka tomu černobyľská havária považovaná za najväčšiu jadrovú katastrofu v histórii ľudstva.

Na medzinárodnej stupnici jadrových udalostí INES sa nachádza na najvyššom stupni vážnosti, kde sa okrem nej nachádza už len havária v jadrovej elektrárni Fukušima. Uniknutý rádioaktívny mrak si vyžiadal evakuáciu a presídlenie tisícok obyvateľov. Evakuácia bola zahájená celých 36 hodín po katastrofe a o mesiac neskôr boli premiestnení už všetci obyvatelia (vyše 100 000) v okruhu 30 km.

Udalosť si vyžiadala tisícky obetí

Celkovo sa evakuovalo až 350 000 ľudí. V deň havárie zahynuli 2 pracovníci jadrovej elektrárne, vyše 200 ľudí bolo hospitalizovaných a u 134 z nich sa prejavil akútny radiačný syndróm. Do 3 mesiacov od katastrofy zahynulo na následky ožiarenia 31 ľudí, pričom majoritnú časť tvorili požiarnici a záchranári snažiaci sa dostať situáciu pod svoju kontrolu.

Hoci určiť presný počet obetí je veľmi náročné, Štátny úrad pre jadrovú bezpečnosť odhaduje, že v dôsledku havárie zomrelo približne 4000 ľudí. Iné štúdie, ako napríklad tá z roku 2005 realizovaná Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu však uvádza, že na rakovinu spôsobenú černobyľskou katastrofou mohlo zomrieť až 10 000 ľudí.

Z reaktora pri havárii uniklo do okolia 400-krát viac radiácie ako pri zhodení atómovej bomby na japonské mesto Hirošima. Z dlhodobého hľadiska predstavovala najväčšiu hrozbu  kontaminácia pôdy a povrchových vôd rádioaktívnymi izotopmi, ktoré majú polčas rozpadu až 30 rokov. Zaujímavé je, že ukrajinská vláda ponechala zvyšné tri reaktory v prevádzke. Elektráreň bola definitívne uzatvorená až v novembri 2000.

NEPREHLIADNI
Černobyľský „sarkofág“ je na pokraji zrútenia. Opravy jeho štruktúry potrvajú roky

Katastrofa neobišla ani územie Slovenka. Vzdušné prúdy kontaminované výbuchom zaviali nad územie Československa 30. apríla, 3., 4. a 7. mája 1986. Keďže celá černobyľská udalosť bola utajovaná, prvé dôkazy jadrovej havárie nepriniesli sovietske média, ale Švédsko, kde 27. apríla, teda deň po havárii, zaznamenali zvýšené množstvo radiácie. Pátranie po zdroji tohto zvýšenia naznačilo, že v západnej oblasti Sovietskeho zväzu došlo k vážnej jadrovej nehode.

Od 29. novembra 2016 pokrýva celý zničený reaktor 18 000 tonový sarkofág, ktorý by mal udržať okolie od kontaminácie najmenej 100 rokov. Ako upozorňuje web agentúry Reuters, ukrajinská vláda sa v súčasnosti snaží, aby odstavená Černobyľská atómová elektráreň bola pripísaná na zoznam Svetového dedičstva UNESCO. Vláda verí, že týmto krokom sa jej podarí zlepšiť turizmus a zabezpečiť viac finančných prostriedkov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky