Jupiter skrýva v sebe záhadu, ktorá astronómov mätie už desaťročia. Jeho jadro je také nezvyčajné, že narúša doterajšie predstavy o tom, ako tento plynný obor vznikol. Dlho sa predpokladalo, že zvláštna „rozmazaná“ štruktúra jeho vnútra je následkom dávnej gigantickej kolízie s inou mladou planétou. Nový výskum však túto teóriu spochybňuje.

Medzinárodný tím vedcov publikoval v časopise Monthly Notices of the Royal Astronomical Society štúdiu, ktorá sa zamerala na to, ako by vyzerala vnútorná štruktúra Jupitera po takomto obrovskom náraze.

Pomocou superpočítačov simulovali extrémne podmienky kolízie, no výsledky boli prekvapivé. Ani v najdramatickejších scenároch sa nevytvorilo jadro pripomínajúce súčasné pozorovania zo sondy Juno. Namiesto postupného prelínania vrstiev vodíka a ťažších prvkov by podľa simulácií vznikli jasne oddelené vrstvy hornín a ľadu.

Jadro Jupitera nezodpovedá žiadnej známej teórii

To znamená, že hypotéza o „obrovskom náraze“ nedokáže vysvetliť rozptýlené, tzv. „dilutované“ jadro Jupitera. Vedci preto prichádzajú s inou myšlienkou, že jadro planéty sa mohlo formovať postupne, keď počas dlhého obdobia svojho rastu nasávalo rôzne ťažké aj ľahké prvky. Namiesto jedného katastrofického momentu by išlo o evolučný proces, ktorý formoval nielen Jupiter, ale aj ďalšie obrovské planéty.

Zistenia vedcov naznačujú, že vnútro Jupiterovho mesiaca Európa môže pozostávať zo železného jadra obklopeného skalným plášťom, ktorý je v priamom kontakte s oceánom pod ľadovou kôrou. NASA/JPL-Caltech/Michael Carroll

Planetárny vedec Thomas Sandnes z Durham University zdôraznil, že náraz určite môže otriasť planétou až do jej jadra, ale nie spôsobom, ktorý by vysvetľoval súčasné pozorovania.

Ešte zaujímavejšie je, že podobne rozptýlené jadro má aj Saturn. To podporuje teóriu, že ide o prirodzený výsledok dlhodobého vývoja a nie o dôsledok vzácnych kolízií s inými planétami.

Výsledky majú presah aj mimo našej sústavy. Ak sa tento scenár potvrdí, podobne zložité jadrá by mohli mať aj exoplanéty typu plynných obrov, ktoré obiehajú okolo vzdialených hviezd. Ako poznamenal vedec Jacob Kegerreis zo SETI Institute, kolízie boli súčasťou histórie mnohých planét, no nemožno ich považovať za univerzálne vysvetlenie všetkých záhad.

Zistenia tak stavajú Jupitera do pozície, nie ako planéty poznačenej jedinou dávnou katastrofou, ale ako dielo pomalého a postupného rastu. Pre vedcov je to výzva nanovo premyslieť, ako sa rodia najväčšie planéty vo vesmíre, a pre nás ostatných pripomienka, že aj tie najväčšie telesá majú svoje skryté vrstvy tajomstiev.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP