Myšlienka vytvoriť výťah do vesmíru je na svete už desiatky rokov. Okrem menších pokusov na Zemi však nedošlo prakticky k žiadnemu náznaku realizácie takéhoto kolosálneho projektu. Problémov je totižto viac, ako by sa mohlo zdať.

Vesmírny výťah

Tie však nedokážu odradiť tím odhodlaných inžinierov z Japonska. Spoločnosť Obayashi Corporation, známa stavbou najvyššej veže na svete, Tokyo Skytree (Tókjó Sukai Curí), totiž ešte v roku 2012 ohlásila, že túto stále hypotetickú konštrukciu pretaví do reality. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Obayashi Corporation

Obayashi Corporation pritom tento sen plánuje uskutočniť do roku 2050. Napriek skepticizmu, ktorý sprevádza uskutočniteľnosť takéhoto projektu, je spoločnosť naďalej odhodlaná rozvíjať potrebnú technológiu.

Ústredným prvkom koncepcie vesmírneho výťahu je materiál, z ktorého je vyrobený. Zatiaľ čo tradičné materiály, ako oceľ, sú nevhodné na realizáciu tejto konštrukcie, pretože nedokážu odolať obrovskému napätiu, existuje sľubná alternatíva. Tou sú uhlíkové nanotrubice, čo sú ľahké, ale za to neuveriteľne pevné štruktúry, ktoré dokážu poskytnúť potrebnú podporu pre výťah.

Je tu problém

Práve uhlíkové nanotrubice sú však technológiou, ktorú zatiaľ ľudstvo nemá k dispozícii a aj keď je jej potenciál obrovský, niektorí vedci si nie sú istí, či sa k nej vôbec niekedy dostaneme.

Tieto nanotrubice majú byť až 100 000-krát tenšie, než ľudský vlas a existuje hneď niekoľko variácií tohto futuristického komponentu. Všetky však majú zdieľať niekoľko dôležitých vlastností, ako ohromná odolnosť v ťahu, práve vďaka ktorej sú ideálnym kandidátom pre vesmírne výťahy, výborná tepelná vodivosť a v niektorých prípadoch aj elektrická vodivosť. Skepticizmus je síce na mieste, avšak pravdou je, že isté formy uhlíkových nanotrubíc už ľudstvo začína využívať.

Za zmienku rozhodne stojí aj fakt, že ak by sme na konštrukciu výťahu chceli použiť oceľ, celá konštrukcia by musela byť neuveriteľne hrubá, aby odolala obrovskému náporu. „Ak sa výťah pokúsite postaviť z ocele, budete potrebovať viac ocele, ako existuje na Zemi,“ uviedol vedec Christian Johnson.

Problém však nie je len samotná konštrukcia, ale aj obavy týkajúce sa zraniteľnosti, bezpečnosti a vplyvu vonkajších faktorov ako údery blesku, či extrémne poveternostné podmienky. Okrem toho je nevyhnutným predpokladom na premenu tejto vízie na skutočnosť zabezpečenie financovania a podpora spolupráce medzi jednotlivými odvetviami.

Pat Rawling/NASA

Zástancovia tohto, pre mnohých šialeného nápadu, tiež uvádzajú, že výťah by bolo vhodné používať na prepravu nákladu na obežnú dráhu, pričom všetko by bolo napájané prostredníctvom solárnej energie. Yoji Ishikawa vo svojej správe pre Obayashi Corporation napísal, že tento typ vesmírneho výťahu by mohol pomôcť znížiť náklady na presun materiálu do vesmíru na 26 dolárov za kilogram. Iní odborníci však tvrdia, že náklady by boli o niečo vyššie a pohybovali by sa na úrovni 103 dolárov za kilogram.

Tak či onak, je to podstatne lacnejšie (zhruba 5- a viackrát) ako vynášanie materiálu prostredníctvom rakiet. Mimo to, nedochádzalo by k znečisťovaniu ovzdušia a vypúšťaniu emisií, ako tomu hrozí pri štarte rakiet.

Aj keď sa známe mená od tejto technológie v dnešnej dobe dištancujú, mnohí, vrátane japonskej Obayashi Corporation, sa o jej realizáciu naďalej snažia. Podľa odborníkov však opakovateľne použiteľné rakety, ktoré dnes spoločnosti vyvíjajú, spôsobia, že vesmírny výťah potrebovať napokon nebudeme.